Stojíme v predsieni technologickej revolúcie, ktorá zásadným spôsobom zmení spôsob akým žijeme, pracujeme a vzájomne komunikujeme. Vo svojej miere, rozsahu a komplexnosti bude táto transformácia pre ľudstvo tak zásadná, ako žiadna iná technologická zmena z minulosti.
V súčasnom dynamicky sa rozvíjajúcom svete, kde sa objem všetkých informácii zdvojnásobuje každé dva roky, nevieme už vôbec odhadnúť, ako bude náš svet vyzerať za 20-30 rokov. Každý deň dnes na svete pribúda množstvo informácií zodpovedajúce desaťtisícnásobku všetkých kníh, ktoré boli kedy v histórii na Zemi vydané. Prvýkrát sa celkové množstvo informácií vyprodukovaných ľuďmi pokúšali odhadnúť vedci z univerzity v Berkeley, podľa ktorých ešte v roku 2003 ľudský svet ročne vyprodukoval 5 exabajtov originálnych dát. Títo vedci vtedy odhadli, že množstvo produkovaných informácií bude naďalej prudko rásť a do roku 2010 dosiahne úroveň 601 exabajtov ročne, v roku 2018 to bolo už 75 000 exabajtov, v roku 2019 tvoril objem vyprodukovaných informácii na svete neuveriteľných 133 zetabajtov (133.000 exabajtov). Dnešný stav si netrúfam odhadnúť, ale napríklad experti zo spoločnosti Ericsson predpovedajú, že do roku 2023 sa počet mobilných širokopásmových pripojení k vylepšenej sieti na svete zvýši o jednu miliardu. Celosvetová mobilná dátová prevádzka v roku 2023 prekročí 110 exabajtov mesačne(!). To zodpovedá 5,5 miliónov rokov streamovania videa v HD kvalite. [14] Na dokreslenie dodávam, že jeden zetabajt sa rovná približne tisícke exabajtov, alebo miliarde terabajtov a alebo triliónu gigabajtov. Táto súčasná rýchlosť zväčšovania našej „dátosféry“ je závratná.
Všetky tieto skutočnosti vedú k veľmi rýchlym zmenám. Na Oxfordskej univerzite dnes funguje program zameraný na budúcnosť povolaní s názvom „The Oxford Martin Programme on the Future of Work“, ktorý sa venuje budúcnosti ľudských povolaní a budúcej ľudskej činnosti. Momentálne je polčas rozpadu kariéry jednotlivca podľa tohto programu približne desať rokov. Očakáva sa, že do desiatich rokov to klesne už na päť (!) rokov. Rozvíjajúce sa technológie spôsobia taký rozvrat skoro v každom odbore, že zmiznú kompletne celé súčasné profesie. Svet v podobe, akej ho dnes poznáme, prestane existovať.
Vizionári majú dnes obavy, či raz naše deti nájdu uplatnenie na trhu práce. Práca, vo forme, ako ju dnes poznáme a vnímame, nemusí o pár desaťročí vôbec existovať. Minulosť je plná príkladov na to, ako nové technológie síce zničili staré profesie, ale zároveň vytvorili omnoho viac pracovných miest v úplne nových profesiách. Dnes tiež mnoho ľudí robí niečo úplne iné, ako vyštudovali. Mnoho vyštudovaných technikov dnes napríklad robí vo finančných službách či v manažérskych pozíciách, alebo pôsobí v profesiách, ktoré kedysi vôbec neexistovali. S príchodom automobilov sa drožkári dokázali preškoliť na šoférov. Vďaka rozmachu automobilizmu si našlo prácu podstatne viac ľudí, ako bol počet miest kočišov. Sú to napríklad taxikári, pracovníci autoservisov a STK, pumpári, predajcovia zimných a letných gúm a všetci možní pracovníci obrovského automobilového priemyslu.
Vzostup nástrojov umelej inteligencie (AI), ako je ChatGPT, vyvoláva ďaľšie obavy zo straty pracovných miest. Podľa Goldman Sachs by sa mohlo stratiť až 300 miliónov pracovných miest na plný úväzok na celom svete v dôsledku automatizácie, ktorú by ChatGPT a ďalšie nástroje AI mohli zaviesť. To je až 18 % globálnej pracovnej sily. Ale aj AI očakávame vznik nových pracovných miest, ktoré nám AI prinesie. Ale všetko je to zasa iba nová nepreskúmaná pevnina...
Ak naozaj chceme, aby sa naše deti nestratili v tomto svete, vo svete, ktorý zatiaľ vidíme iba niekde na horizonte, mali by sme deti učiť sa samostatne rozmýšľať, zapojiť kreativitu do riešenia problémov a rozvíjať schopnosť rozumieť širším súvislostiam. Podľa posledných výsledkov PISA testov sú však práve toto schopnosti, v ktorých súčasné deti na Slovensku zaostávajú v porovnaní s ostatnými rozvinutými krajinami sveta. Preto treba okamžite zmeniť prístup k výučbe tvorivosti na školách, aj keď to teraz môže znieť pre väčšinu učiteľov ako sci-fi.
Aj keď jedným z mála pozitívnych dopadov pandémie COVID-19 bol práve presun vzdelávania do virtuálneho priestoru, čím boli žiaci a hlavne učitelia zo dňa na deň prinútení používať výhody moderných informačných technológii a ich osvojením si získať k nim vzťah. Nehovoriac o tom, ako vynútené používanie informačných technológii podporilo zapájanie tvorivého myslenia všetkých účastníkov dištančného vzdelávania. Pri plnom zvládnutí týchto výziev sa slovenský edukačný proces opäť posunul trochu viac do moderného sveta a snáď po voľbách svitne aj nádej na lepšie zvládnutie prebiehajúcej informačnej revolúcie aj na Slovensku.
Situácia je vyhrotená tak, že dnes by už nemalo záležať na tom, či súčasné deti chcú byť výtvarníkmi, hudobníkmi, alebo inštalatérmi. Hlavné je, aby dnes mladí pochopili, že vzdelávanie je celoživotné úsilie a aby boli pripravení neustále nanovo niečo nové objavovať. Vzdelanie síce bude vždy základňou, na ktorej sa dá budovať úspech, ale v skutočnosti už dnes nezáleží na tom, čo študujete. Jedna z rád študentom je, aby sa snažili získať vzdelanie v odbore, ktorý ich najviac zaujíma. Deti by mali ísť na ktorúkoľvek dobrú školu na odbor, ktorý ich naozaj baví a nemali by byť posadnutí nástupom do aktuálne vychytených odborov, ako je napríklad právo alebo obchod, pretože takéto rozhodnutie obmedzí ich budúce životné voľby. Nie je nevyhnutné, aby sa niekto na vysokej škole musel pripraviť na nejakú úzko definovanú profesiu.
Na vysokej škole bude dôležité získať cenné sociálne zručnosti a naučiť sa interagovať a pracovať s druhými, robiť kompromisy a zvládať odmietnutie, zlyhanie alebo zmenu. A čo je najdôležitejšie – deti by sa mali na škole naučiť sa nie to, čo nevedia, ale to, kde nájsť nové poznanie, keď ho raz budú potrebovať. Tlak na zmenu pracovných úloh a súvisiaca potreba nových zručností bude naďalej rásť. Budúcnosť, ako bude vyzerať práca a kariéra zostáva neznáma. S istotou však môžeme povedať, že sa musíme pripraviť na to neznámo. To znamená snažiť sa už dnes získavať takzvané „metazručnosti“, čiže schopnosť neustále sa učiť rôzne nové a nové zručnosti. Celoživotné vzdelávanie nebude už iba záľuba, ale každodenná nevyhnutnosť.
Kultivácia vlastného myšlienkového sveta, filozofia, etika, transpersonálna psychológia, transcendentálne zážitky možno dnes priamo nezaručujú úspech na pracovnom trhu, ale môžu sa paradoxne ukázať pre naše životy v budúcnosti ako kľúčové.
Jednu vec umelá inteligencia zatiaľ nedokáže. Nedokáže byt tvorivá..
Ako sa teda naučiť byť tvoriví ? Tak, ako to robili a robia v NASA alebo v IBM. Sú to staré metódy, ktoré treba znova oprášiť a iba hromadne rozšíriť. Lebo ako hovorí klasik: „Nové je len zabudnuté staré“
Vedci tvrdia, že naša kreativita vekom prudko klesá. Za jej úpadkom vidia viacerí experti vzdelávanie v školách. Už v roku 1968 uskutočnil George Land výskum, v rámci ktorého sa testovala kreativita 1600 detí vo veku od 3 do 5 rokov [8]. Bol to rovnaký test kreativity, ako navrhla NASA na výber svojich vedcov a inžinierov. Tento test bol taký dobrý, že sa ho rozhodli vyskúšať aj na deťoch. Zámerom bolo zistiť, nakoľko je jedinec schopný prichádzať s novými, originálnymi a inovatívnymi riešeniami úloh a problémov. Tie isté deti, ktoré testovali ako 3 - 5 ročné, opäť testovali vo veku 10 a tiež 15 rokov. Výsledky boli viac než zaujímavé. Z 1600 testovaných detí vo veku 3 - 5 rokov až 98 percent dosiahlo úroveň geniality. Neskôr deti testovali aj ako desaťročné a pätnásťročné. Výsledky boli nasledovné: u päťročných: 98%, u desaťročných : 30%, u pätnásťročných: 12 percent. Keď bol rovnaký test daný 280 tisícom dospelých ľudí vo veku 31 rokov, požadovanú úroveň tvorivosti sa podarilo dosiahnuť len 2% z nich. Profesor George Land vo svojej štúdii napísal: „Dospeli sme k záveru, že na školách sa vôbec nepodporujeme kreatívne správanie.“ George Land si myslel, že primárnou príčinou redukcie kreativity u ľudí je škola. Je to preto, lebo sa snaží učiť deti naraz myslieť konvergentným aj divergentným spôsobom.
Konvergentné myslenie je schopnosť kriticky premýšľať a posudzovať myšlienky. Toto robí človek vedome. Konvergentné myslenie je také, v rámci ktorého posudzujeme myšlienky, kritizujeme ich, kombinujeme a vedome zlepšujeme. Ak je niečo konvergentné, znamená to, že sa to zbieha k jednému bodu. Tento typ myslenia využívame často pri testoch, kedy máme na výber viacero možností a my zvažujeme, ktorá je tá najvhodnejšia.
Pri divergentnom myslení vytvárame nové originálne myšlienky, často na nevedomej úrovni. Je to vyššia forma myslenia. Byť divergentný znamená rozbiehať sa viacerými smermi. Alternatívy a riešenia si vytvárame sami, namiesto toho, aby sme vyberali z toho, čo nám niekto predložil. Profesor George Land upozorňuje: „Divergentné myslenie pôsobí ako akcelerátor a konvergentné myslenie brzdí naše snahy.“ Tiež upozorňuje na to, že spôsob, akým vzdelávame naše deti je nesprávny, lebo ich učíme používať obidva druhy myslenia súčasne.
Podľa vedcov tieto dva typy myslenia nemôžu byť používané jednotne. Súčasný školský systém nás ale učí, že to tak musí byť, čo u detí spôsobuje, že jeden typ myslenia vyvracia druhý typ myslenia. Používať oba spôsoby myslenia súčasne je pre deti nemožné, keďže neuróny v mozgu začnú navzájom súperiť. Ak chceme dať deťom šancu, aby si udržali tvorivé schopnosti, nemali by byť vedené k tomu, aby používali svoju myseľ takýmto konfliktným spôsobom. George Land tiež upozorňuje: „Keď sa pozrieme do mozgu, zistíme, že neuróny bojujú navzájom medzi sebou, a tak znižujú schopnosti mozgu, pretože neustále posudzujeme, kritizujeme a cenzurujeme. Pokým pracujeme so strachom, používame menšiu časť mozgu, ale keď používame kreatívne myslenie, mozog sa ako keby rozsvieti.“
Ak chceme byť tvoriví, je potrebné sa v mysli vrátiť do minulosti a predstaviť si samých seba vo veku 5 rokov. Schopnosti, ktoré sme mali vo veku 5 rokov nezmizli, len ich treba znovu objaviť. Kreativita sa začína formovať základnými vedomosťami a osvojením si spôsobov myslenia. Potom je však najdôležitejšie experimentovanie, skúmanie, spochybňovanie predpokladov, využívanie fantázie a spájania všetkých svojich vedomostí.
A ako to robia v IBM? Vzorom rozvoja kreativity môže byť napríklad aj IBM Executive School, ktorá podporovala kreativitu vedúcich pracovníkov v spoločnosti IBM a založil ju Louis R. Mobley v roku 1956. Uvedomil si, že úspech IBM závisí na tom, že jej vedúci pracovníci budú myslieť veľmi tvorivo a nebudú čítať len finančné správy. Louis R. Mobley si uvedomil 6 vecí, na základoch ktorých postavil kreatívnu školu:
1. Tradičné metódy učenia ako čítanie, prednášky, testovanie a memorovanie brzdia kreativitu. Sú zbytočné, pretože učia ľudí myslieť obmedzene.
2. Kreativita je skôr neučenie sa ako proces učenia. Je dobré byť vystavovaný netradičným zážitkom, dostávať sa z komfortnej zóny a práve v takomto stave prichádzať k novému poznaniu - k akémusi „aha-efektu“, v ktorom si uvedomíme, že sme doteraz tak nikdy nepremýšľali.
3. Dobré je veľké množstvo hodín rôznych prednášok nahrádzať hádankami, simuláciami, experimentami, hrami a podobne.
4. Ak sa chce stať človek kreatívny, musí sa stretávať s kreatívnymi ľuďmi.
5. Kreativita veľmi úzko súvisí so sebadôverou. Ak nepoznáme svoje vnútorné predsudky, nikdy ich nemôžeme prekonať.
6. Ak chceme mať kreatívnych žiakov, musíme im dovoliť často sa mýliť. Každý dobrý nápad vznikne na základe množstva zlých a nevhodných pokusov. Ak žiak nemá strach mýliť sa a vie, že sa mu nikto nebude kvôli tomu smiať alebo ho odsudzovať, dokáže byť kreatívny. Neexistujú zlé alebo nesprávne nápady, všetko sú to len stavebné základy pre ešte lepšie nápady.
Zdroje:
[2] https://www.oxfordmartin.ox.ac.uk/publications/the-future-of-employment/
[3] https://www.oxfordmartin.ox.ac.uk/long-read/robot-proof/
[4] https://komentare.sme.sk/c/20404384/znicia-raz-nase-deti-svet.html
[5] https://komentare.sme.sk/c/7275118/profesie-buducnosti-budu-ale-nevieme-ake.html
[6] https://komentare.sme.sk/c/22111575/ako-automatizacia-zmeni-hodnotu-nasej-prace.html
[7] https://komentare.sme.sk/c/7941528/rozvoj-technologii-zmeni-nase-zivoty-zmiznu-celeprofesie.
[8] https://www.creativityatwork.com/2012/03/23/can-creativity-be-taught/
[9] https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/4571/kreativitu-deti-nici-skola-vyskum-nasa
[10] https://eduworld.sk/cd/martina-pupavova/2014/ako-vznikaju-kreativne-napady
[11] https://hnonline.sk/prakticke-hn/37557-tvorivost-je-otazkou-prezitia-firmy
[12]https://www.ef.umb.sk/konferencie/kfu_2017/prispevky%20a%20prezentacie/prispevky/
[13] http://www.ekonom.sav.sk/uploads/journals/365_wp_95.pdf
[14] https://touchit.sk/v-roku-2023-bude-na-svete-miliarda-mobilnych-pripojeni-predpoveda-ericsson/144790
