Cieľom bol Londýn ako taký, pretože kamarát tam ešte nebol. Podobne to bolo aj s Parížom minulý rok. Okrem toho, že sme pobehali to isté, resp. som pobehal to isté, čo dva roky dozadu, niektoré veci sa udiali prekvapujúco náhodne.
Bol som veľmi motivovaný vidieť Wimbledon, pretože ďaľší z kamarátov bol priamo na veľkolepom tenisovom turnaji minulý rok. Ako divák a nevedel si vynachváliť areál a hlavne centrálny dvorec, kam sa dostal síce s ťažkosťami, ale predsa a ešte k tomu aj na zápas svojho obľubenca Federera. Motivácia zašla až tak ďaleko, že som sa tam vybral hneď druhý deň. Chvalabohu sme stihli prvú tohtoročnú prehliadku celého areálu vrátane Central courtu, priestorov pre médiá a hráčov. Všetko. Dostal som sa dokonca aj na empire. Nie však ako rozhodca, ale ako príliš zvedavý turista. O tom, že sprievodkyňa o tom namala ani páru ani nehovoriac. Krásna, artikulovaná, spisovná angličtina mi doteraz rezonuje v ušiach a na videách.
Druhým vrcholom pobytu bolo divadelné predstavenie muzikálu The Sound of Music. Dostali sme sa tam veľmi kuriózne, pretože naša známa opatruje deti jednej z hlavných predstaviteliek a teda lístok nás stál namiesto obligátnych 55 libier len 20. Nekúp to a navyše keď som fanúšikom práve takýchto vecí, z ktorých sa zfilmovaná verzia dočkala Oscara za najlepší film. O ďalších cenách pomlčím. Predstavenie bolo skvelé a predovšetkým part hlavnej abatyše. Jej neskutočný spevácky prejav zlomil aj tých najväčších odporcov muzikálov do zimomriavok.
Čo však nesmelo chýbať bolo nevyspytateľné anglické počasie. To sme si užililen posledný deň, keď vznikli nádherné upršané fotografie.
Do cestovania......
