Oplatí sa hľadať si prácu na Slovensku? A kde vlastne?

Určite nie som prvý, jediný a posledný, ktorý je obeťou vĺn prepúšťania a hľadania si práce. Na slovenský spôsob? Na celoeurópsky.Bol som deväť mesiacov doma, a moja snaha zamestnať sa v tom, čo ovládam neprinášala ovocie. Hľadať v sfére inej, t.j. v niečom, čo by som chcel, lebo sa mi to páči a vidím v tom výzvu, nové možnosti posúvania sa dopredu, neprichádza do úvahy. Voľakedy áno, teraz už nie.Tak hľadám ďalej, nedarí sa. Presedel som x hodín denne pred počítačom, sledoval pracovné platformy na Slovensku, v Čechách, v Nemecku a aj Rakúsku. Aj v rámci Európy. Hľadám, ako keby som sedel v práci, čistých päť, šesť hodín. A posielam životopisy, motivačné listy, v slovenčine, nemčine, angličtine.Kolotoč pohovorov sa začína, v troch jazykoch minimalne: telefonické pohory, osobné stretnutia, assesment centrá. Prakticky stále to isté, len v angličtine a v nemčine. Občas nejaká záludná otázka, ale odpoveď sa hravo zvláda.Najzaujímavejšie sú však dôvody, prečo vás nepríjmu, alebo zádrhel, aby vás vôbec pozvali na ďaľšie kolo:-“ Nemáte vysokú školu”. Argumentujem naozaj dlhoročnými skúsenosťami vo svojej oblasti, nepomáha. Uvedená pozícia nie je obsadená ani po viac ako pol roku. Slovensko.-“ Vaše platové očakávania sú privysoké na náš rozpočet”. Argumentujem hranicou platu, ktorú fy uvádza ako maximum na uvedenú pozíciu. Česká republika.-“ Nemyslíme si, že by ste uvedené činnosti zvládli”. Neargumentujem ničím. Nedá sa. Slovenská republika. Fy hľadala kandidáta viac ako pol roka.-Personálnu agentúru, po osobnom pohovore s šéfom pobočky, naháňam viackrát telefonicky, žiadam vyjadrenie k spätnej vazbe z pohovoru pre zamestnávateľa, hlásim sa na iné, relevantné pozície, upozorňujem na sľuby z pohovorov. Rakúsko. Viedeň. Neochota pracovníkov pomocť vám je nielen pocitom, ale aj dôkazom. -“ Vaše manažérske schopnosti by sme nevedeli využiť, a navyše máme veľmi mladý tím”. Odpoveď na dôvod neprijatia na pozíciu nemeckým manažérom americkej fy v Bratislave. Slovensko. Podotýkam, že mám 39 rokov.-Žiaľ si vás do nasledujúceho kola nevybrali, vybrali si iných kandidátov”. Po osobnom pohovore v personálnej agentúre, a telefonickom pohovore s hlavným manažérom spoločnosti a vzájomnom nadšení, podotýkam obojstrannom, nakoľko spätná väzba bola okamžitá. Rakúsko. P.S. Spoločnosť aj po troch mesiacoch, stale hľadá vhodného kandidáta.Čo k tomu dodať? Možno to, že som nikdy nebol vhodným kandidátom. Uznávam. Ale možno aj to, že som náročný, ťažko povedať. Len upozorňujem, že som sa s plným vedomím hlásil iba na pozície, s ktorými mám naozaj dlhoročné pracovné skúsenosti a jazykové vedomosti. Napriek tomu to nepomohlo.Akosi som zatrkpkol voči československým zamestnávateľom, ktorý nechcú stabilných a kvalifikovaných pracovníkov. Rovnako som si uvedomil, že aj keď ovládam cudzie jazyky, tak v zahraničí je ťažké preraziť. Podotýkam na kvalifikovaných miestach, ktoré bežne neobsadzujú cudzinci. A niekedy vám ani nechcú pomôcť, napríklad príklad Viedne.Výsledok k dnešnému dňu? Som zamestnaný, nie v oblasti, v ktorej mám skúsenosti, ale pracujem. Platovo je to nadštandard, nie však na Slovensku. Tu by som živoril ďalej. A nepracoval. Napriek maximálnej snahe, ktorá obnáša viac ako 40 pohovorov. Slovenské, ale aj české fy chcú pracovníkov pod tridsať rokov, bez názoru, ktorí budú podaváť nadštandardné výkony, budú si nadšene brať prácu domov, odkiaľ budú ešte viac prepojení na zamestnávateľa. Samozrejme za čo najnižšiu mzdu, bez nároku na nadčasy.Skúsenosti, stabilita, vyrovnanosť, lojálnosť, kvalita práce, ambicióznosť, vedomosti, jazyky: to sa dnes akosi nenosí. Je to škoda. Som zvedavý, kedy sa to zmení, a kedy si znova poviem, oplatí sa mi vrátiť sa.