Filmový festival Bratislava, časť I.

Každá snímka reeflektuje svoje kultúrne zázemie, tradície a dokonca sa problémy. Tie začínajú byť globálne( korupcia v policajných radoch a ľudská nedôstojnosť v La Zona), alebo sa už v minulosti už objavili( podobná situácia vo filme Changeling) a pretrvávajú. Posledne menovanému filmu dominuje v hlavnej úlohe Angelina Jolie, ktorej výborne sekundujú predovšetkým detské úlohy. Talianska Gomorra dokumentaristicky sleduje životy ľudí na okraji spoločnosti, asociálov, ktorí kupliarčia, drogujú, obchodujú so zbraňami. Nekonečne dlhý film nemá vlastný jednoznačný príbeh, hlavného hrdinu. Neschopnosť ľudí komunikovať sa odráža aj v anglickej Happy-Go-Lucky Mike Leigha, ktorá pripomína svojim obsahom a excentrickými výkonmi jeho Secret and Lies spred desiatich rokov. Sally Hawkinsová ako Poppy dala svojej postave typické britské charakterové črty a je určite je jednou z mála skutočne komických postáv, ktoré sú hodné mnohých ocenení.Španielsko-mexické príspevky Caótica Ana a Los Bastardos sú sklamaním. Ana je sprvu zaujímavou sociálnou štúdiou dievčaťa, ktorá odchádza z Ibizy do Madridu medzi bohémsku elitu. V okamihu príchodu Any do New Yorku sa zaujímvo sa vyvýjajúci príbeh mení na nestráviteľnú blbosť. Bastardi naopak nemajú prakticky žiadne posolstvo, napriek len hodine a pol je to nekonečné sedenie a príbeh sa hýbe rýchlosťou zácpy na D1 v piatok popoludní. Vicky, Cristina Barcelona bola vypredaná dosť skoro. A to vďaka tomu, že ju premietali v najmenšej možnej sále. Bol to asi však najlepšie stráviteľný film doteraz. Komplikované vzťahy, ešte k tomu v barcelonských reáliách so španielskymi charaktermi. Woody Allen je stale v dobrej forme a točí svoje filmy s nadhľadom, typickým intelektuálnym humorom, plne rešpektujúc prostredie, v ktorom sa odohrávajú. Doteraz to najlepšie, spolu s Changeling.