Slovenský film nemal dlho tak reprezentačné filmové dielo akou je Báthory. Rozmery filmu sú obrovské a náklady presiahli sumu, ktorá je v rámci európskej kinematografie porovnateľná s francúzskou alebo ruskou. Na filme je vidieť tých 300 miliónov Sk v každom detaile. Či už v počte jednotlivých postáv zaangažovaných do príbehu, ale aj výpravou, ktorá tvorila najväčšiu položku rozpočtu. Kostýmy sú naozaj skvelé a dostatočne poplatné dobe, ktorú reprezentujú. Rovnako ako u Jakubiska vždy zaujímavá kamera predovšetkým v snových scénach Erszébeth Báthory.
Príbeh je hlavne kronikou života Alžbety Báthoryovej. Jej príbeh je známy z pera Fera Nižnánskeho o Čachtickej pani. Film neoslavuje jej mýtus, ktorý za tie stáročia vznikol, ale popisuje niektoré fakty a značne upozorňuje, že príbeh o nej môže byť aj vymyslený. Každopádne stavia diváka do pozície, aby si o nej urobil vlastný názor.
Juraj Jakubisko natočil dielo, ktoré oprávnene ašpiruje na slovenský film roka. Plné kasy multikín sú zaslúžené a určite je z hľadiska PR a Marketingu je ešte veľa práce pred Deanou Horváthovou( výborná vedma Darvulia ako výrazná vedľajšia postava vo filme). Určite však dokázala veľa tým, že tento film dostala pred divákov. Z pozície producentky stojí pred ňou úloha predať film do širšej európskej, svetovej a aj americkej distribúcie, aby sa jeho náklady vrátili. Tento projekt si to určite zaslúži.
Kto film ešte nevidel, tak nech okamžite beží do kina. Je svedectvom nielen o zaujímavej individualite našich dejín, ale aj historických súvislostí, o ktorých by sme mali vedieť a učiť sa o nich. O tom, že výborne natočených a prerozprávaných, niet vôbec pochýb.
