Ako som sa ocitol na Newyorskom tyzdni mody

Tak si kracame po vsetkych tych nakupnych centrach Mannhattanu, miname Empire State building a tu zrazu uplnou nahodou dobre obleceny dvadsiatnik mi podava listok. Situacia rovnaka ako v hociktorom inom meste, kde dostanete reklamu do ruky, alebo vas zastavia a vypisete s anketarom dotaznik, ako sa vam mesto paci, a co nie. Lenze listok vyzera ako cenina s roznymi znakmi, ktore zabezpecuju jeho jedinecnost. Priatelka sa nan nechapavo pozera a co nevidi: New York Fashion Week Special, 2 persons, Free Entrance. Priatelka neveriac pozrela na mna, ja na nu, vratili sme sa o pat krokov spat, a spytali sme sa fesaka, ze ‘ cim sme si to zasluzili, a ze preco my, a ako je to mozne, ze dostat listky priamo na ulici’. Tak nam vsetko pekne, jasnou americkou anglictinou vysvetlil, predstavil, a postavil pred jasnu vec. Ostali sme ako obareni. V pozitivnom slova zmysle. Akcia je dnes vecer, vstup casual.Stale neveriac sme sa rozhodli, ze ho teda vyuzijeme. Ved kedy sa na nieco podobne dostaneme? Najskor tak na oblastne kolo Miss Horne Kozmalovce v lete na miestnom amfiteatri. Tak sme sa ‘ rozbehli’ do najblizsieho obchodaku, kupili sme si obaja za facku slusive oblecenie, a rozhodli sme sa teda na osmu miestneho casu zajst do Madison Square Garden, kde sa akcia konala.Po prichode na miesto, nas cakala prehliadka. Este nie modna, a ani zubna. Boli sme presacovani ako na letisku, opasky dole, detekcia kovov, hodinky odlozit. No veru sa nedivime vsetkym tym modnym ikonam, ze musia toto cele prejst rovnako ako my. Alebo mozno nie, pretoze ich vsetkych, vratane Anne Wintour, poznaju. Cela akcia trvala hodinu a pol aj so vsetkou tou pompou. Priatelka ani nedychala, ked sa zacalo chodit po mole vo vsakovakych kostymoch od Armaniho, Forda, alebo co ja viem Versacelo. Ten je podla mna uz dlho pod drnom, no ale asi este stale vysiela nejake podzemne signaly svojej sestre, ktora to vsetko nakresli na papier a nejaky lokaj to tam pri sijacom stroji zosije na taku velkost, ze sa do toho nezmesti ziadna zenska, okrem vychrtlych modeliek.Tie sa tam predvadzaju jedna za druhou, potom dakuje navrhar alebo navrharka, napriklad aj taka skareda a poriadne cervenovlasa anglicanka. Alebo tam pobehuju dvadsatrocni svalovci v takych letnych kreaciach, ze ak by som si dal na plaz plavky plus sako s klobukom, tak aj napriek mega in stylu na T-com plazi v sade Janka Krala by po mna poslali chlapikov v bielych plastoch. Zbytocne by som vysvetloval, ze to je DolceGabbana.Vecer to bol pekny, vzrusujuci, ocarujuci. Inspirativny zaroven. Mozno tak pre moju priatelku. Ta vsak presne vie, ze si moze tie modely tak akurat zosit doma. Lebo ak by si ich chcela kupit, tak minie nase spolocne patrocne zasoby. A asi uznate, ze radsej strecha nad hlavou, ako original Carolina Herrera v satniku. Nemozem povedat, ze by som sa nudil. Vsade sa predvadzali modelky blondave, tmavovlase, kratkovlase, s jemnym, niekedy velmi silnym makeupom. Tie asi dost prehyrili noc predtym, takze som to chapal. Nohy az po zem kazda jedna. A vsimol som si aj nejake celebrity. Bolo ich dost, od Australie az po Los Angeles. Skoda len jednej veci, ze fotak som musel nechat na izbe. Lebo fotografovat mohli len ti akreditovani. Ja som sa akreditovat nestihol.