Slalom na slovenských cestách

Už mesiac slalomujem medzi výtlkmi v okolí Bratislavy. Moje auto častokrát zajojká( nie však po lepšom TV programe), len čo stihnem nevpadnúť do jednotlivých dier rôznej veľkosti a šírky. Gumy sa mi rýchlejšie opotrebúvajú, pretože, ak sa mi podarí ich obísť, tak to takým oblúkom, že motorista Sebastian Loeb by ma bez problémov zrekrutoval ako jeho asistenta do kokpitu. Neuvedomuje si, že jazdím iba na škodováckej fabii. Predtým než táto situácia nastala som neveriac krútil hlavou nad tým( a to nás bolo asi viac), ako sa naši cestári pripravili na odpratávanie snehu ostatnej ešte preb iehajúcej zimy. Jednoducho vôbec. A to sa hrdia už v auguste, ako sa pripravujú na zimu. Táto im dala jednoznačné k.o. Zodpovedné samosprávy by určite nemali dostávať žiadne peniaze na prevádzkovanie takejto činnosti. Lebo je to jednoznačný tunel.Kvalita ciest je obrazom našej práce a vizitkou nás slovákov, a čo je horšie, aj obrazom krajiny pre návštevníkov Slovenska. Tí sú určite v nemom úžase, keď vidia, ako naše komunikácie a infraštruktúra vyzerá. Rozbombardovaná Juhoslávia je šuvix. Neostáva mi nič iné, len sa hanbiť za nás všetkých. Kompetentní by si mali nasypat popol na hlavu.Kam tým mierim je určite nad slnko( hlavne dnešné ranné) jasnejšie. Odkazujem našej všemocnej Diaľničnej spoločnosti, správcom jednotlivých úsekov našich ciest, že by sme sa mali ísť poučiť už do najbližšieho Rakúska, ako majú správne cesty, dialničné úseky, údržba ciest vyzerať. Stačí zájsť iba do najbližšieho Wolfstahlu.