Jasné, Vianoce si treba užívať so všetkým, čo k tomu patrí. S dvakrát takou dávkou jedla, ako je bežná, s početnými prípitkami s každou návštevou, so všetkými vianočnými rozprávkami a filmami, so zábavou s rodinou a priateľmi. A tiež sa treba vzdať všetkého čo k tomu nepatrí – práce, pohybu a starostí. To je v poriadku. To tak má byť.
No len kým sa neprevalí alkoholový Silvester a nepríde január. Prvý, druhý, u niekoho možno až šiesty. Kamarát (asi len doteraz :D) namiesto novoročného vinšu škodoradostne oznámi, že tú knihu na skúšku o pár dní, ktorú nemám neprefotenú, bude nutne treba. A vtedy sa človek preberie a zrazu sa mu začne čosi mariť... Že treba ísť do práce, začať sa učiť, plniť povinnosti... Hlúposti počas Vianoc, realita teraz. Ráno sa zobudí a zistí, že už pomaly nemá kam stupiť a do čoho si uvariť kávu pretože neporiadok sa tu asi cíti až príliš dobre. Nejako sa to ešte predýcha a ide sa ďalej. Následne odvezú mamu do nemocnice s obličkovými kameňmi a keď sa večer unavený človek vracia domov, z vchodových dverí sa na neho vyškiera oznam o havárii vodovodného potrubia. A tak už nielen že nebude mať z čoho piť kávu, nebude si ju mať ani z čoho uvariť a nebude sa môcť už ani osprchovať. Hmm, kedysi bývali Vianoce o prekvapeniach, dnes je to Nový rok... Že náhodou nejde internet a preteká záchod, že morské prasa nemá čo žrať a že peňaženka sa ešte nezoznámila s eurom, to všetko sú už len nepodstatné detaily.
A potom príde druhé ráno. Človek sa zobudí a cíti sa bezvládnejšie ako po najhoršej opici v dejinách ľudstva. Z postele nevstane a pre istotu v nej zotrvá aj nasledujúce štyri dni. A tak je domácnosť aj naďalej porovnateľná s ktoroukoľvek na Luníku IX. Mame do nemocnice nemá kto zaniesť papuče, pracovné povinnosti stoja a v hlave, ktorá strašne prestrašne bolí a motá sa a trápia ju neklesajúce horúčky, sa kujú plány, ako všetko posunúť aspoň o pár dní neskôr...
O pár dní neskôr je teraz. Horúčka konečne poľavila (už sa zdala neporaziteľná), hlava zresetovaná stopercentne (čo má výhody aj nevýhody). Euro sa u nás stále nezabývalo, aspoň ten neporiadok už pomaly máva na rozlúčku. No najlepšie by bolo, keby sa už tá mamka mohla vrátiť domov. Treba ale hľadať pozitíva. Vo všetkom. Pozitíva... Kde sú pozitíva?
Aha! Jedno predsa. Pretože povianočný pokazený žalúdok, dvojnásobne pokazený antibiotikami odmietal akúkoľvek potravu, všetky vianočné kilogramy sú spoľahlivo preč a telo je maximálne detoxikované všetkými tými čajmi, čo v posledných dňoch vypilo. A môže prísť leto v plavkách hoci aj zajtra. No veru, kiež by tu už bolo! :D
6. jan 2009 o 12:59
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 721x
Najlepšia povianočná kúra. Výsledky zaručené!
Veď Veľká noc je každý rok, ale Vianoce sú len raz do roka. Oddávna motto mojej mamy. A zdá sa, že tento rok aj moje. Tento rok – prvý a posledný. Nikdy viac!
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)