Tešil sa, išli Vianoce. Zaslúžia si odmeny, a hlavne voľno. Keď nastupoval, obával sa zbytočne. Viesť ženský kolektív, bolo super. Vypočul si síce denne, že " je to jeho chyba, lebo je chlap ", a, čo by bez nich robil on a vlastne všetci muži sveta, ale boli fajn. Napiekli, nosili mu čudné magľajzy, ktoré mu fakt pomohli, keď mu niečo bolo.
A dreli. " Úkol je úkol ", takže kmitali. Keď bol problém so strojmi, boli ako jedno telo, jedna duša. Dali hlavy dokopy, a vždy našli riešenie.
Ivan prišiel nečakane. No asi manažéra fakt bolo treba. Edo to odmietol, šesťkrát. Teraz to znie asi blbo, ale sedieť v kancli na zadku, vybiehať v intervaloch a " drbať " ľudí, nebol jeho štýl. Obzvlášť, keď vedel, že makajú najviac ako sa dá.
" Mňa nezaujíma, že to takto bolo v poriadku doteraz ! Keď ste zvládli dvestopäťdesiat, zvládnete aj tristo! reval Ivan na Hanu. Edovi bolo hneď jasné, že ju Ďuro v noci zase ztrieskal. Monokel pod okom, hrča na čele... Ale ako vždy, o pol šiestej ráno, zhasínala špak na rampe.
Ivan bol ako na " spíde ". Ziapal, ešte neprišli ani k šatniam. Edo si ho premeral... Lesklá, úzka bundička, rifličky, kopírujúce jeho šesťdesiatkilové telíčko, a asi tona gélu na dvoch vlasoch, v troch radoch :-). A triasol sa. Bóóóže, ten sa drgotal, ako ratlík." Chlapča premotivované " zašomral si Edo.
" Hej vy, stojte ! "zvrieskol Ivan na Eda.
" To, čo tu predvádzate? Tu nie sme linka záchrany, tu sa bude makať ! Novinka, čóóó?! ".
Edo chvíľu rozmýšľal, či mu " čľapne ". Ale doriti, teraz sa to už nesmie, tak fajn...
" Prosím, pán kolega, máte s kolegyňami nejaký problém ? ".
"Aký kolega? Som váš nadriadený! Robte s tými ženskými voľačo, lebo ich vyhádžem do radu! ". Edo vybuchol od smiechu. Väčšiu kravinu nepočul už roky. Fabrike sa všetci uchádzači vyhýbali oblúkom. Niežeby výplaty neboli načas, aj straváče boli, ale bola to fakt drina.
" Počúvajte, pán manažér, tie ženy robia veľa, plány plníme s prehľadom, a keď by bolo strašne zle, budú drieť ešte viac. Ale nie preto, že na ne budete vrieskať. Sú to inteligentné osoby, takže asi tak sa s nimi treba baviť. A nie, nie, nikto nečaká na ich miesto, môžeme byť radi, že tu sú. Takže vám radím zvoliť iný, no hlavne slušný prístup.".
Ivan obordovel a začal zúrivo " listovať " v mobile.
" Dobrý deň, pán Krnáč, prepáčte, že ruším, ale mám tu problém so zamestnancom, ktorý mi tu poburuje kolektív,...". Edo viac nezačul, šichta sa mu skončila pred hodinou, naštartoval a o chvíľu bol doma.
" Ty si šibnutý! Prečo mu nezavoláš a nepovieš, čo ten blb stvára ?! " kričala pre zmenu na Eda Eva.
" Nie som bonzák " riekol a usrkol si z piva.
" Pán Eduard Valkovič, dostavte sa do kancelárie manažéra výroby, ihneď, ďakujem."
Hlas, dôverne známy Edovi, za posledných dvadsať rokov...alebo sú s Evou manželmi už dlhšie ? Na chvíľočku sa zadumal...
" Tu, pán manažér, Ivan Halko, ma veľké výhrady voči vášmu vedeniu tímu pracovníčok na výrobnej linke. Vraj sa ich neprimerane zastávate a bránite rozvoju spoločnosti?!"
" A...áno a uplatňuje totálne out prístup, takto sa nikde nedostaneme. To je jedno, že plány sa plnia, chceme predsa viac, však, pán riaditeľ ? ".
Tomáš sa na chvíľu zahľadel na svojho nového manažéra a v zápätí zvrtol hlavu smerom k Edovi...
"Edo, tak, čo s ním spravíme?" hľadel spýtavo na švagra.
" Tak, asi by si mal začať v sklade Ivan, a keď v sebe nájdeš človeka, skús byť zas manažérom..." prehovoril Edo k zaskočenému ratlíkovi.
" Mohol si mi zavolať, že je problém..." odchádzajúc zašomral Tomáš.
" Mohol..." odvetil a zamieril k babám...Edo.
