Príčinou vstupu Kotlebovcov do parlamentu nie je to, že väčšina ich voličov by boli fašisti. Väčšina ich voličov je frustrovaná z chudoby a nezamestnanosti, ktorú vidia vo svojich regiónoch v kontraste so životným štýlom, ktorý si užívajú mocní. A tento pocit je pochopiteľný. Oligarchovia so svojimi spriaznenými politikmi nám tu naozaj uniesli štát. Všade okolo nás rozkrádajú verejné zdroje a nehanbia sa ich okázalo ukazovať. Ľudia žijúci od výplaty k výplate, ak vôbec prácu majú, sa v bulváre pozerajú na snobský život smotánky topiacej sa v luxuse či hodinky politikov za cenu ročného platu. A oprávnene nadávajú na systém, ktorý to umožnil. Pocit nespravodlivosti však ešte nemusí viesť k voľbe fašistov.
Na to treba pridať zúfalý stav vo vzdelávaní a hodnotovej výchove. Vzniknutú medzeru vypĺňa šírenie rôznych konšpiračných nezmyslov, propaganda a platení či zmagorení internetoví trolovia. Zrazu už opinion lídrami nie sú učitelia, novinári a intelektuáli (to je už dnes nadávka), ale rôzne medzičasy, bádatelia, slobodné vysielače a desiatky ďalších stránok s pochybným pozadím poskytujúce lacné recepty na pochopenie sveta. Výsledkom je zmätok vo vedomostiach i hodnotách. Ani ten však ešte stále automaticky nevedie k potrebe uniformovaného führera a dlhého biča.
Dôležitou ingredienciou fašistického koktailu je pocit neužitočnosti. Televízia a internet dnes ponúkajú nekonečný priestor na pasivitu a lacné zabitie času. Mnohí ľudia nezažívajú úspech v práci. Potrebu zmysluplnosti a ocenenia si však nedoplnia ani vo svojich rozbitých či nefunkčných rodinách ani vo svojom voľnom čase službou pre okolie alebo iný vyšší cieľ. Rutina, monotónny konzum a citová osamelosť ich privádzajú k pocitu nezmyselného a strateného života. Tu sme už blízko k voľbe zúfalých riešení tváriacich sa jasne a vyhranene, ktoré ponúkajú zmenu zlého systému i naplnenie vlastnej vyprázdnenej duše.
Všetky tieto ingrediencie už potom stačí len okoreniť vyvolaním strachu a pocitu existenčného ohrozenia. To je zapálením vodiča rozbušky dynamitu, ktorý vybuchol v týchto voľbách.
Po horúčke sobotňajšej noci sa rýchlo objavili iniciatívy antifašistických kampaní. Ich cieľom je boj proti Kotlebovcom a niekedy i výsmech z ich voličov. Je potrebné odmietnuť fašizmus na námestí. Ale nevyčleňujme masy ľudí, ktorí sa v sobotu pomýlili. A hlavne poďme hlbšie. Ak na radikálnu situáciu budeme používať len skratkovité radikálne odpovede, iba viac vyhrotíme napätie. Dosiahneme pravý opak toho, o čo nám ide. Akokoľvek sú antifašistické iniciatívy dobre mienené, na mušku si berú len povrch a dôsledky, nie príčiny fašistického koktailu. Odsudzovanie, zosmiešňovanie a stigmatizácia kotlebovských voličov bude ešte viac utvrdzovať ich krivdu a odcudzovanie sa od spoločnosti. Tlak vytvára protitlak a antisystémovú scénu bude len zoceľovať. Antifa totiž nerieši jadro problému.
Ak chceme uspieť a mať dobrú krajinu bez extrémistov, nemali by sme ísť tou ľahšou povrchnou cestou. Usmernime zdroje a kapacity tak, aby sme prekonávali skutočné príčiny rastu fašizmu. Bude to trpezlivá, dlhodobá i – ako hovoria českí bratia - „drobná masarykovská“ práca. Výsledky neprídu okamžite, ale budú o to zásadnejšie. Situácia dozrela, v spoločnosti to vrie a je tu priestor na reštart.
Našou témou má byť teraz silný celospoločenský tlak na politikov, aby eliminovali priestor pre systémovú korupciu a aby sa začali trestne stíhať jej páchatelia. Našou témou má byť podpora dramatickej zmeny vzdelávacieho systému vrátane ocenenia učiteľov. Našou témou má byť zvyšovanie zamestnateľnosti, lebo ponuka práce tu teraz je a firmy sa sťažujú, že im chýbajú kvalifikovaní ľudia. Zároveň musíme pomáhať prekonávať dôsledky chudoby a poskytovať adresnú sociálnu pomoc tým najohrozenejším. A popri tom všetkom potrebujeme zničiť pasivitu a letargiu, prebúdzať aktivity občianskeho života a dobrovoľníctva v mestách a obciach, zapájať mladých i starších ľudí do služby a pomoci okolitej komunite, ktorá zároveň prináša pocit zmysluplnosti a ocenenia od druhých. Zúfalých ľudí potrebujeme medzi seba do spoločnosti prijať, nie ich vylučovať a zosmiešňovať.
Autor je programový riaditeľ Nadácie Pontis.
