Stislo mi srdce. V jej tvári som zrazu videla svoju mamu a okamžite som vybrala peňaženku. Večer som kvôli tomu ani nemohla zaspať.
O pár dní som sa rozprávala s priateľkou a medziiným som spomenula, aká to musí byť beznádej, keď je staršia žena nútená žobrať na svoje lieky. Na to mi rodená Košičanka s úsmevom povedala, že tá pani je „staré eso“. Žobre tam už celé roky a vôbec nie je na tom finančne zle. V tú sekundu do mňa vstúpil hnev a sklamanie. A som si istá, že ľudí s takýmito pocitmi je viac.
Príležitostí konať dobro je na Slovensku veľa. A rovnako aj skúseností, kedy ľudia boli oklamaní, či sklamaní. Keď sme v Pontise tvorili DobraKrajina.sk, nad jej poslaním sme strávili mnoho diskusií. Vybrali sme si tú náročnejšiu cestu. Už 5 rokov dôkladne vyberáme 50-tku neziskových projektov, ktoré si zaslúžia pomoc dobrých ľudí. Dbáme na to, aby boli skutočne prínosné, s darovanými peniazmi nakladali čestne a systematicky menili našu krajinu na lepšiu.
A potrieb je viac. Aj v neziskovkách zápasia napríklad s nedostatkom času alebo ľudí. Preto je DobraKrajina.sk miestom, kde okrem technológie dostávajú aj komunikačnú podporu. Najnovšie i v angličtine. Aby sa mohli jednoduchšie spojiť s ľuďmi, ktorí chcú pomôcť.
Teší nás, že čoraz častejšie dostávame otázky, „kde môžem pomôcť“. Napr. od čerstvého 50-tnika. V živote už dostal všetko a svojich priateľov chce poprosiť, aby mu k narodeninám radšej prispeli hotovosťou. Jeho dar poputuje na vzdelávanie detí do Popradu – Veľkej. Sám by o nich nikdy nevedel, ale videl ich na Dobrej krajine. S takým symbolickým názvom: Chcem, ale sám to nedokážem. Na Dobrej krajine každý môže niečo zmeniť. K lepšiemu.
