Na Čierneho pantera som šiel naladený tak trochu proti nemu, pretože sa mi nepáči, že Marvel dáva hrdinom, ktorí sa objavili v cudzom filme, hneď ich vlastný film a postavy, ktoré sú súčasťou univerza dlhé roky na ten svoj márne čakajú (hoci po internete už kolujú správy o filme s Black widow v hlavnej úlohe). Tiež ma prekvapilo, že po desiatich dňoch od slovenskej premiéry bola kinosála takmer ľudoprázdna, zrejme preto, že na Slovensku marvelovskí fanúšikovia nemajú veľké zastúpenie.
Samotný film začína veľmi kreatívne podaným príbehom, ktorý rozpráva o tom, ako sa vibránium dostalo na Zem. Rozhodne je to zaujímavá legenda, hoci vďaka tomu (aj iným aspektom) mi film pripadá skôr ako rozprávka než sfilmovaný komiks. Nepresvedčili ma ani zázračné technológie, napr. mesto ukryté za hologramom.
Na druhej strane musí každý uznať, že tento film by mal byť nominovaný na nejakú tú cenu minimálne za kostýmy. Ruth E. Carterová (tiež černoška) odviedla neuveriteľnú prácu a domorodé africké odevy plné farieb a vzorov musia fascinovať aj ľudí, čo videli len plagát. Myslím si, že práve vizuálne spracovanie je jednou z hlavných predností tohto filmu (hoci CGI robí občas niektoré veci príliš nereálne).
Samozrejme, ani hercké výkony nezaostávajú. Nestarnúcej Angele Bassett z tváre kráľovská autorita priam vyžaruje, zatiaľ čo geniálna a zábavná princezná Shuri je jej pravým opakom a má guráž hoci aj prerušiť tradičný rituál. Práve jej scény s bratom sú najvtipnejšími časťami filmu, no Martin Freeman v úlohe agenta CIA sa tiež nedá zahanbiť a každú situáciu, v ktorej sa ocitne, mení na zábavnú (a plnú nadávok).
Slušný výkon podáva aj oscarová Lupita Nyong'o v úlohe tajomnoj špiónky, ktorá vie povedať niečo múdre vždy v ten správny čas, hlavne svojmu expriateľovi T'Chakovi, ktorý je v podaní Chadwicka Bosemana naozaj uveriteľný. Ani armáda wakandských bojovníčok sa nedá zahanbiť. Neveľmi ma však presvedčil Michael B. Jordan, ktorý síce ako záporák do deja vstupuje pomaly a plynulo, no hoci mu nič zlé nie je cudzie, celá tá motivácia s ovládnutím sveta pomocou vibránia nie je dostatočne vykreslená. Jednoducho nedadobudnete pocit, že sa znovu bojuje o celý svet.
V neposlednom rade wakandskí hrdinovia prinášajú etické posolstvo - nie je správne byť sebeckí a nerobiť nič vtedy, keď je potrebné. A tiež, že sa máme poučiť z chýb iných, (napríklad svojich predkov) a neopakovať ich. Čo sa týka afrického soundtracku či akcie, nie je čo vytknúť, myslím, že Marvel v tomto ohľade nikdy neurobik krok vedľa.
Black Panther je v marvelovskom univerze nádherne jedinečným kúskom, ktorý svoje miesto v ňom ešte celkom neodhalil (trailer k Infinity War totiž ukazuje Wakandu, ako spolu s Avengermi bojuje proti Thanosovi). Rozhodne si však zaslúži pozornosť ako kreativitou nabitý film, ktorý nikdy nestráca tempo a funguje aj bez zbytočných klišé.
P.S.: Musím priznať, že sa o Infinity War trochu obávam. Téma invázie mimozemšťanov na čele s počítačovým obrom, ktorý zbiera nejaké zázračné predmety, minulého roku (ani nikdy inokedy) u Warner Bros. nedopadla veľmi dobre a tak dúfam, že keď už Marvel k tomuto filmu smeroval celých desať rokov, tak má zvážený každý krok a nejaký ten trik v rukáve.
