Takže moja ozajstná cesta začala takto....
(pesnička do nálady k čítaniu: https://www.youtube.com/watch?v=Lqp36eWvqDM)
28.10.2016 Časové pásmo: +1
Moji rodičia ma so strachom vyprevadili na vlakovú stanicu v Poprade a ani neviem ako zaspávam v ležadlovom vozni do Prahy. Ešte nikdy som necestovala v takomto ležadlovom vozni. Podo mnou si pochrapkával nejaký pán a v Žiline pristúpili ďalší pasažieri. Ráno nás zobudila vlaková sprievodkyňa s ponukou kávy a croisantu.
Vystúpila som na Hlavním nádraží v Praze, zorientovala sa v mape a ani nie za hodinu som bola už na letisku kde som čakala na Ivetu.
Iveta je moja spolucestovateľka, ktorú som poznala do vtedy jedine z internetu. Prišli ju vyprevadiť rodičia aj priatelia. Boli veľmi milí a aj keď boli smutní, že sa s ňou lúčia nikto neplakal. Jej kamarátka mi povedala pri lúčení, že mám na ňu dávať pozor, lebo je to ich zlatíčko a mňa týmto gestom ukľudnila a pomyslela som si, že to bude fajn baba keď ju majú ľudia tak radi.
Nalodili sme sa do lietadla do Ríma a za hodinu a pol sme tam boli. Vopred sme boli dohodnuté, že si spolu prezrieme Rím, lebo máme dosť času kým nám letí ďalší let do TaiPei. Mala som pripravený časový plán, ktorý bol k nám milosrdný a pri zarátaní všetkých najväčších časov na čakanie na vlak alebo bus nám nechal ešte hodinu času. Lenže ako ináč Kristína cestuje?! Samozrejme s meškaniami...takže z rezervnej hodiny nám ostalo asi 5 minút. Z letiska sme šli vlakom, ktorý bol síce drahší od autobusu ale myslím, že rýchlejší, do centra Ríma. Dali sme si tam taliansku pizzu a nasadli na poschodový autobus na okružnú jazdu mestom. Takže áno, bola som v Ríme, videla som aj coloseum a vykopávky aj námestia a fontány aj Vatikán na druhom brehu a áno, stihli sme aj let do TaiPei (ak by niekto pochyboval) :).
29.10.2016, 20:40 sme odleteli z Ríma. Stop v Dilí (časové pásmo: + 6,5 hod.), ktorý sme mali zapísaný aj v letenke znamenal, že sme tam nejakých ľudí vysadili, prešli si zase kontrolou, čakali na gate a zase sa nalodili na to isté lietadlo. Dali nám zase všetko nové ako napr. sluchátka, deku či vankúšik. V lietadle sme väčšinou spali a budili nás iba letušky s jedlom a pitím, ktoré boli podľa slov Ivety najlepšie aké v lietadle jedla (ja som nemala čo porovnávať).
Prílet na Taiwan: 30.10.2016, 20:40, časové pásmo: +8.
Pred colnou kontrolou v TaiPei sme mali trochu strach, lebo nás už v lietadle vystrašili tým, že nesmieme mat v batožine viac ako 1 liter alkoholu, čo ja som mala 2 litre. Problém sme s tým nakoniec vôbec nemali, možno pomohlo, že boli zbalené v PET fľašiach. Úsmevné ale bolo keď nám dali do rúk malé tlačivká, na ktorých bolo potrebné vyplniť klasické osobné údaje, dôvod návštevy Taiwanu a adresu ubytovania na Taiwane. Ešteže som mala obrázok správy od Kervina- nášho couchsurferského* Taiwanca v tých ich značkách (台北市中正區衡陽路84號....vieme obe písať ale toto je vyšší level). Pani čo to kontrolovala nás už chcela vrátiť ale ukázala som jej fotku v mobile a dopísala nám tú adresu v jej písanom písme na papieriky. Z letiska sme sa ozvali Kervinovi, ktorý nám radil aby sme šli autobusom na Main Station v Taipei a potom nech si vezmeme taxi na adresu, ktorú nám poslal. Všetko prebehlo v podstate hladko, iba tie obrovské ruksaky boli tááááák ťažké! Počkali sme ho pri dohodnutom obchode. Predstavte si dve baby s obrovskými krosnami na chrbtoch a ruksakmi z predu ako sa náhlia, za Taiwancom do uličiek starého TaiPei. Videla som prebehnúť krysu ale Ivete radšej ani muk, neviem či by sa veľmi nezľakla. Bytík bol maličký ale úplne postačujúci, prichystali sme si gauč a šli rýchlo spať.
*couchsurfing- bývanie u niekoho cudzieho (koho poznáš cez stránku www.couchsurfing.com) na „gauči“ u ňho doma , lacná forma nocľahov na cestách (zadarmo) ,rady domácich sú na nezaplatenie a spoznávaš inú kultúru.
