Dievčatku potom ošetrili rany, zrengenovali čo bolo treba. Naštastie "len" odreniny. Zlomené nie je nič. Dievčatko neplakalo, ani neceklo. Len sa tak obzeralo. Potom jej matka potiahla tričko a štekla: "Poď!" Dievčatko vstalo usmialo sa na doktora a odišlo. Kto vie, či matke niekedy povedalo "mami".
Sociálke sa nevolalo, polícii tiež nie. Vraj, to môžu len mamy keď nejaké sú, a keď nie tak možno zavolá niekto iný. Sused, ale z nemocnice sa určite nevolá...
Neviem, aký je rozdiel medzi zvieratami a nami...Keď lásku dnes nahradili vzťahy tisícich tvárí. A ak už ani dieťa nie je tým najcenejším pokladom v živote človeka. My ľudia sa nemusíme báť konca sveta ... skôr blížiaceho sa konca Človeka.
PS: Nechcem sa dotknúť pracovníkov nemocníc, verím že mnohí z nich na tieto situácie reagujú, naozaj sa snažia chrániť nemé ľudské životy.
