Toto opatrenie má byť súčasťou širšieho balíka krokov, ktoré SaS presadzuje v oblasti integrácie sociálne vylúčených spoločenstiev.
Nechajme teraz bokom to, akým spôsobom Richard Sulík a jeho strana tento návrh prezentuje na verejnosti a prečo to robia usmievajúc sa do objektívu fotoaparátu pred rómskou osadou. Zopár postrehov máme k vecnej stránke tohto návrhu.
O tejto téme v Poradni pre občianske a ľudské práva niečo vieme, pretože sa už nejaké to desaťročie venujeme otázkam ochrany reprodukčných práv žien. V ostatných rokoch sme okrem iného na súdoch zastupovali viacero rómskych žien, ktoré sa domohli nápravy za nezákonne vykonané sterilizácie v slovenských nemocniciach. Navyše nemudrujeme o tom len tak od stola, ako by si Richard Sulík mohol hneď skraja pomyslieť, ale sme dlho v kontakte s množstvom rómskych žien z rôznych sociálne vylúčených komunít na východnom Slovensku.
Sulík má vo svojom blogu pravdu v tom, že prístup k bezplatnej antikoncepcii by naozaj privítalo množstvo rómskych žien žijúcich v sociálne vylúčenom prostredí, ktoré si ju dnes finančne nemôžu dovoliť. Návrh sa však nepochopiteľne zameriava len na prístup k sterilizácii, ktorá predstavuje nezvratnú antikoncepčnú metódu a opomína iné existujúce formy antikoncepcie. Zároveň prehliada medzinárodné právne záväzky Slovenska v tejto oblasti a neberie do úvahy širšie historické súvislosti ani súčasnú situáciu týkajúcu sa poskytovania informovaného súhlasu s lekárskymi zákrokmi vrátane sterilizácie vo vzťahu k znevýhodneným rómskym ženám v slovenských nemocniciach.
Slovensko je podľa medzinárodného práva povinné zabezpečiť ženám prístup ku všetkým formám antikoncepcie a to aj prostredníctvom ich úhrady zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, teda nielen k sterilizácii. Zdôrazňujeme - všetkým ženám a nie len k sterilizácii. Toto je východisko, z ktorého by politické opatrenia v tejto oblasti mali vznikať.
Návrh SaS je navyše potrebné vnímať aj v kontexte toho, že mnohým rómskym ženám bola v minulosti dlhé roky podsúvaná sterilizácia ako jediná možná forma, ako sa chrániť pred neželaným otehotnením. Ako naznačili aj viaceré rozhodnutia súdov, mnohé rómske ženy na Slovensku a v bývalom Československu boli v minulosti sterilizované bez poskytnutia informovaného súhlasu v rozpore s vtedy platnou legislatívou.
Aj napriek tomu, že poskytovanie informovaného súhlasu je dnes zákonne upravené, z našich skúseností vieme, že stále pretrvávajú nedostatky pri jeho získavaní zo strany zdravotníckeho personálu v praxi. Informovaný súhlas totiž nie je len o podpise haldy papierov, ale o reálnom poskytovaní informácii a aktívnej a rešpektujúcej komunikácii zdravotníckeho personálu s pacientkou, čo v mnohých našich nemocniciach stále nie je samozrejmosťou. Z tohto hľadiska naďalej existuje riziko, že zvlášť pre rómske ženy zo sociálne vylúčených komunít nemusí byť vykonanie sterilizácie vždy ich slobodnou a informovanou voľbou.
SaS-kári by mali prehodnotiť svoj súčasný pohľad na vec a prísť s novým návrhom, ktorý by zohľadňoval medzinárodné právne záväzky Slovenska v tejto oblasti a neprehliadal podstatné súvislosti.
Komplexnejší návrh, ktorý by sa usiloval zlepšiť prístup všetkých žien k antikoncepcii ako takej, by sa napokon mohol tešiť širokej podpore verejnosti.
Štefan Ivanco
Poradňa pre občianske a ľudské práva
