Je čo-to pred polnocou a my autom, a navigátorka Kajka prstom na mape blúdime pri Česko - Rakúskych hraniciach. Dostávame sa do magickej neónovej dediny, plnej jedinečných ponúk zaručených výhier, nezabudnuteľných nocí a Bavorákov cezpoľných turistov zo západu. Na služobke. Také malé tisícové Las Vegas, kde si Lady Promiskuita pod patronátom kvalitných medzinárodných vzťahov, veselo pasie svoje sexi ovečky v červených spodničkách. To tomto minitripe a silnom nutkaní vtrhnúť s ruksakom a v maskáčoch do najbližšieho kasína, len tak zo srandy, máme konečne ten správny smer a o necelú hodinku už "smlouvávame" polovičnú v kempe pri Lipne. Zajtra sa ide na vodu decká. Vlastne už dnes.
Tri dni na vode pomalej, rýchlej, úzkej, širokej, plytkej, hlbokej, čistej, s rybami aj bez, s perejkami a bez, cez haťe a raz aj okolo. Krajinou tichou rozevlátou, rukou pokroku nedotknutou, dotknutou, s láskou upravenou, tlieskajúcim mestom, pod Jezevčí skálou, dedinou na hojdacom kresle a s fajkou, medzi zelenofarebnými horami, okolo továrne a hľa: v hmle levituje komín. Nebezpečným jezom, ktorý skrotil nejdeného hrdého vodáka, pod mostom mladých skokanov, ktorí na nás v plavkách kývajú. Len tak. Nad vodou (väčšinou) a o preteky s armádou ČR. Trhli sme celý výsadok!
Tradícia. Slovíčko, ktoré ma prvé napadne, keď sa človek Vltavy neznalý spýta na porovnanie s Hronom. Nerád porovnávam, veď naša druhá najdlhšia rieka by vedela príbehy rozprávať. Má svoje čaro, ale nemá tradíciu. Tak ako sa na Hrone maká o sto šesť, aby sme sa konečne došmodrchali k rozumnému fleku, pupky vyvalili, údom nechali odpočinúť. Tak na Vltave striehne každý kilometer, krčmička s párečkem, chlazený půllitr, nedočkavé ohnisko, kemp so šmykľavkou, ranč u Vikinga, americký kamión, alebo pirát na pontóne, u ktorého prvý krát skúšame tekuté jablíčko. Jednoducho všade je fúzatý rozprávkový dedko, s priateľským úsmevom na tvári a čarovnou vetou: „není kam pospíchat“ na perách. A nezabudnite! „Splav je hlavne pohodička, relax a zákazníka si vážime“ a cítiť to zo všetkých svetových strán.
Celým naším putovaním sa niesla uvoľnená, pohodová atmosféra, ktorú občas snažilo narušiť počasie so svojimi aprílovými výstrelkami. Ale nedali sme sa! Očakávajúc snehové vločky a ťahajúc za sebou zabudnutú prázdnu fľašku jablíčka, sme sa nezadržateľne blížili k záveru výpravy. Vodácka príručka velí: „zakotvíme TU!“
Áno, a práve TU prichádza ona spomínaná čerešnička na torte. Ako napísal Vlasta Redl: „Město měst“ a mne neostáva než odložiť do prachu zabudnutia tučný slovník superlatív, v ktorom by som listujúc sedem dní a sedem nocí, nenašiel tie správne, ktoré by dostatočne uspokojili moju túžbu zanechať Vám odkaz. O láske na prvý pohľad, dotyk. Veď ono stačí raz vidieť, ako tisíc krát počuť. Povedal by klasik.
ČESKÝ KRUMLOV
