Týmto článkom otváram svoju mini personálnu podrubriku s netradičným názvom "FILM". Budem sa tam snažiť sprostredkovať svoje dojmy diváka z málo známych filmov. Nepovažujem za filmového kritika, len rád pozerám filmy a chcem vám svoje dojmy sprostredkovať spôsobom čo najbližším občasnému divákovi, aby sa nestalo že v záplave rôznych odkazov na pojmy a filmy, o ktorých nemám vôbec šajnu že existujú človek nestratil prehľad a tým pádom záujem. Pre hladošov po nechám občas aj nejaký ten odkaz. Budem sa snažiť byť čo najsubjektívnejší.
Južná Kórea.
Na začiatok považujem za vhodné podotknúť, že môj vzťah k Ázijskému resp. neamerickému filmu je kladný, ale nie som žiaden fanatik ktorý tvrdí, že Ázia rulez a všetko ostatné sucks. Lebo aj takých poznám.
Veľmi príjemné prekvapenie, ktoré ma vytrhlo z letargie Hollywoodskej mašinérie a výrazne rozšírilo môj obzor vnímania filmu ako takého pochádza práve od jendého tygra z Ázie. Začalo to keď v na jeseň 2004 uviedli filmové kluby nenápadnú perlu menom Oldboy. Neskôr nasledoval film Jar, Leto, Jeseň, Zima a Jar..., ktoré sa potulovalo po filmových kluboch na začiatkom leta 2005. "Ale Čo na tom vidíš ?", spýta sa človek neznalý. Mám na to v rukáve eso, odpoveď.
Ja: Vieš, videl som dnes Kórejský romantický film.
On: A ?
Ja: Trvalo to niečo cez dve hodiny.
Ja: A za celý film sa ani raz nepobozkali.
On: To vážne ?
Ja: A ten koniec...
On: Čo? Mal AIDS? Bola lesba?
Ja: Nie:) Bolo všetko úplne inak.
On: Jak inak? Nerozumiem!
Ja: Proste inak, úplne ma to dostalo.
On: ...po chvíľke mlčania: "Počkaj, odkedy ty kukáš romantické filmy?"
Ja: ...od dnes:)
Niektoré veci sú jednoducho nepopísateľné. Hlavne pre človeka (možno trochu silné slovíčko) filmovo zdegenerovaného, televíziou a filmom na 90 percent komerčného ladenia. Film, ktorý vnímam ako umenie rovnako ako hudbu, čí písané slovo, nepozná prakticky žiadne hranice, okrem tých umelo vytvorených. A časom keď už je človek unavený istou schématičnosťou a neustálym omieľaním toho istého len v inej škrupinke, začne hľadať, začne sa obzerať po niečom novom. Možností je neúrekom, ja len chcem poukázať ja tu jednu, s ktorou som zatiaľ veľmi spokojný. Až tak, že píšem po dlhej dobe do blogu:).
Dovolím si teraz trochu zovšeobecňovať. Kórejská (potažmo Ázijská) mentalita, je nám Európanom neskutočne vzdialená. Prečo, je jasné nechcem to tu rozoberať. Ale na rozdiel od iných (Južná Amerika, Afrika) sa v Ázii tvorí a oveľa viac než si človek dokáže predstaviť. Krásny príklad je práve nenápadná 47-miliónová Južná Kórea, ktorá išla hlavne za posledných 5 rokov neskutočne hore a točia sa tam vysoko rozpočtové filmy, ktoré si nič nezadajú s Hollywoodskou tvorbou. Čísel sa chcem vyvarovať.
Svieži vzduch prichádza v podobe originálnych nápadov a v spôsobe tvorby, ktorá nepozná žánrové hranice. Pamätám ako sa v komédii objavila scéna mučenia a to dosť silná. Takáto nevyspytateľnosť je pre mňa veľmi príťažlivá. A je zaujímavé, že prvky, ktoré by som normálne považoval za rušivé, tu fungujú. Alebo si iba nahováram že fungujú. Každopádne nie je tu schéma a to sa mi veľmi páči. Mám pocit, ako keby som znovuobjavoval film. Moja skúsenosť momentálne číta (k novembru 2005) asi 20 Kórejských filmov a zatiaľ som sa neprejedol a budem rád keď sa z Vás, ktorí ste to dočítali až sem, nájde pár, ktorí to skúsia.
Možno zachutí :)
Doporučujem tieto články:
Vzestup Kórejské kinematografie (Eva Veselá):
http://belldandy.bloguje.cz/150993_item.php
Južná Kórea: raj pre kinofilov (Adrián Žiška):
http://www.kinema.sk/clanok.asp?id=19716
