S tým, že veľa vecí v živote pôjde mimo mňa, som sa za tých pár rokov mojej existencie zmieril.
Volajúca bola (súdiac podľa hlasu) asi 50-ročná pani, ktorá na margo Braňovej spovede spustila so životnými radami a to takým spôsobom, za ktorý by sa nemusela hanbiť ani jeho vlastná matka. Nastal dialóg: rada, obhajoba, rada, zamyslenie, rada, obhajoba, ponaučenie, sľub - už nikdy!, poľutovanie, poďakovanie a ja už som len čakal kedy budú slzy. Nechápem.
Doteraz mi vŕta v hlave, čo dotyčnú diváčku-fanynku viedlo nie k tomu, že zavolala, ale k tomu že si k tomu človeku v bedničke vypestovala priam materský vzťah. Tak som to cítil. Podotýkam, že ide o úplne bežného človeka, momentálne alkoholika, vaňového "umelca" a neviem čo ešte, akých je na Slovensku milión. Mediálne známeho. To je možno ten dôvod, kedy Slovenské mamičky (ospravedlňujem sa za takého hrubé zovšeobecnenie) s každým ranným bulvárom prežívajú životné trampoty jedného priemerného človeka. Mediálne známeho. Nechápem.
Nechcem nikoho obviňovať. Ani média, ani Mojsejovcov. Len sa pozastavujem nad tým akých "hrdinov" dokážeme v dnešnej dobe akceptovať. Koho si pustíme k telu o kom sa bavíme s kamarátmi so susedkou. Ja som mal Atreja z Nekonečného Príbehu a bol to jeden z mnohých. Ta paní má Braňa. Pritom možnosti voľby sú v dnešnej dobe neobmedzené. Nechápem.
Ako jedna z alternatív sa ponúka geniálny (s pohľadu ziskov a nabušených peoplemetrov) ťah televíznych spoločností zaradiť slovíčko šou, tajomný pojem "reality". Pritom nič nové pod slnkom, ale to už trochu odbočujem. Vravelo, že interaktívne počítačové hry zabíjajú film a knižku, lebo ľudia sú priamymi tvorcami deja, lebo sú pri tom. A v súvislosti s týmto sú dnešné reality cirkusy niekde na pomedzí, kedy s mobilom v ruke za tri koruny máme pocit, že môžeme o niekom rozhodovať a dotyčného pocity zdieľať, pričom sa zžívame s figúrkami nulovej hodnoty (či už intelektuálnej, alebo kultúrnej). Sme pri tom keď niekto trpí, keď sa raduje. Žiaľ nie sme pri tom keď trpí moja mama, raduje sa moja priateľka, potrebuje pomoc známy...
Prajem Braňovi aby sa vyliečil, tak ako prajem tým tisícom ďalším "mediálne neznámym" aby sa vyliečili. Prajem pani neznámej, aby potom s kľudom vypla telku poslala SMS-ku svojim deťom, pobozkala manžela a zasadla k dobrej knižke, alebo filmu.
Braňo pije ! Nechápem...
Dnes popoludní odvysielala komerčná televízia program, v ktorom účinkovali manželia Mojsejovci. Slovenské celebrity. Tá časť diskusie, resp. monológu, ktorú som zaregistroval sa týkal Braňa, ktorý sa pred televíznymi divákmi spovedal zo závislosti na alkohole. V zapätí bola možnosť na reakcie a volala diváčka a začalo sa niečo, po čom som len tupo zízal a prvá normálna reakcia, na ktorú som sa zmohol bol smiech. Čo mi v danej chvíli pripadalo nemiestne, lebo so mal pocit, že som úplne mimo. Že mi tu niečo podstatné uniká.