Sen vyhasol pod hviezdami

Práve preto som vnímal nápad mladých ľudí z Filmovej Fakulty VŠMU, oživiť túto myšlienku, ako niečo úžasné. Vlastne každá iniciatívna mladého človeka, ktorý sa rozhodne postaviť základy ku svojmu vzdušnému zámku, je pre mňa veľmi inšpirujúca. Je to podnet, aby som konečne aj ja opustil svoje vyhriate miestečko pred monitorom, zdvihol lenivú prdel a išiel robiť niečo zmysluplné. Dávať hmatateľnú formu niečomu v čo verím, čo chcem a o čom snívam. Tento moment rozhodnutia je najťažší a moje lenivé ja má vždy po ruke kopec výhovoriek.

Bolo 11.teho októbra 2005 a ja som stál pred Kinom pod hviezdami. Všade kopec nadšených ľudí. Pri vstupe do auly ma prepadlo komando neznámej televízie. A s kamerou 3cm od ľavého oka a mikrofónom masírujúcim hlasivky, som sa snažil vykrútiť z podpásovej otázky redaktora: "Ako vnímate súčasný Slovenský film?". Po minúte slávy, sme sa dohodli, že je to s ním naprd a frčal som chytiť fleka.

Celý otvárací ceremoniál sprevádzali sympatické organizačné minitrable, ľudí pre vec zapálených, ale neskúsených. Bolo to krásne, ako keď sledujete prvé kroky dieťaťa. Publikum bolo úžasné a podržalo. Po skončení filmu, pri odchode z kina som videl na tvárach organizátorov zaslúženú úľavu, prekrývanú únavou a výrazom, ktorý hovoril za všetko: "áno, podarilo sa!". Videl som tam mesiace organizačnej driny, byrokratických pretekov a úmorného hľadania podpory. Toto všetko vo voľnom čase a za honorár dobrého pocitu, bolo zavŕšené splneným snom. Žiaľ snom, ktorý netrval ani tri mesiace.

Pevne verím, že všetci tí čo stáli za týmto projektom, všetci tí čo sa nenechali odradiť a rozhodli sa robiť niečo čo má naozaj zmysel, si uvedomia jednu podstatnú vec. Nie je umenie nespadnúť, umenie je postaviť sa. A že so sna, z ktorého ostala opustená budova pamätajúca úžasného Upíra Nosferatu za doprovodu živej kapely a potlesku nadšeného publika, si vezmú skúsenosť na nezaplatenie. Sen, ktorý vyhasol pod hviezdami, ale ktorý im dal do života oveľa viac, ako čokoľvek iné. Držím palce a verím, že po tejto tvrdej životnej skúsenosti, naberú energiu a v budúcnosti si v tom svojom zámku pozrú nejaký pekný film a pri kávičke podebatujú. Na nebi budú hviezdy...