Čarovné vrecko

Pozerám na to ľavé vrecko a premýšľam, kde sa to tam berie a čo to je. Rozdrobený koláč? Oriešky? Neviem. Všade drobí, mľaská a ukazuje mandle polke autobusu. Myslím si svoje.

V tom sa postavil a machersky otvoril okienko. Div nevyletelo. Po chvíľke bol slušne poprosený dvoma mladými pubiškami za mnou, či by nemohol zatvoriť. Už sa vyvetralo a nepríjemné na nich fúkalo. „Čo sa staráte!“ Odfrkol veľmi nevyberavo a pokračoval s nejakými poznámkami pre seba. Pohoršene kýval hlavou, akože „čo som ja sluha?“

Natiahol som ruku a s pohľadom upriameným na jeho oči som pomaličky a bez slova zavrel okienko. Hádzal chmúrave pohľady a tiché poznámky. Frajer. Rukou nervózne siahol do ľavého vrecka, zašmátral a n-tú hrsť pochutiny si švihol do úst. Po prvom hryze zmeravel. Niečo mu trčalo s úst. Čierny drôtik. Vtedy si uvedomil, že je zle. Snažil sa to maskovane ukašlať do ruky, pričom si zaslinenými drobkami opľul rifle. Roztvoril špinavú dlaň a v nej sa skrývali sluchátka od discmna. V tom pubišky vybuchli a začali sa rehotať na celý autobus. Normálne by mi ich živelný smiech pripadal ako bláznivý, neprimeraný. Ale normálne nevidíte, ako ľudia žerú sluchátka. Špeciálne takíto machri.

Celé to zaklincoval tým, že ich akože oprášil a vsunul do uší. Formu sa snažil držať do poslednej sekundy, ale to už sa smiali všetci naokolo. Inu mal vrecko, ktoré mu pričarovalo nerozkúsnuteľný oriešok.