Nechcem rozoberať fyzikálnu podstatu prírodného javu. O tej sa dočítate dosť napríklad aj na stránke geografického inštitútu Univerzity of Alaska. Všimnite si ten zelený pás: Vyznačuje oblasť, kde za priaznivých bezoblačných podmienok polárnu žiaru uvidíte. Pre nás sú najdostupnejšie dve miesta: Reykjavík, resp. Island ako taký a malebné mestečko na severe Nórska, Tromso.
Predpoveď pre polárnu žiaru udáva niečo ako intenzitu javu, na škále 0-9. Čím vyššie číslo, tým lepšie. Ak by sa vyskytla intenzita najvyššieho stupňa, možno by sme polárnu žiaru mohli vidieť aj u nás. Ale v Tromse, či na Islande bude pre úspešné pozorovanie stačiť aj hodnota okolo 1-2 a minimálne taká je tam neustále. Takže budeme potrebovať tmu aspoň v noci (teda obdobie október – marec) plus čo najmenej oblačnosti. Ideálna doba na pozorovanie je približe od 21:00 – 3:00 v noci.
Do android telefónu si môžete stiahnuť vynikajúcu aplikáciu, ktorá poskytuje aktuálne informácie o intenzite a tiež predpoveď. Dokáže vás napríklad zobudiť v noci v prípade, že intenzita javu stúpne nad zvolenú hodnotu. Ak sa rozhodnete vydať sa na lov polárnej žiary, táto aplikácia je nevyhnutnosť. Plus potrebujete spoľahlivú predpoveď počasia, s dôrazom na informácie o oblačnosti. Nórsky meteorologický inštitút je dobrá voľba.
Takže vyrážame do terénu. Pretože v meste je príliš svetla a my sa chystáme na astronomické pozorovanie. Okrem auta potrebujete aj dobrého šoféra, pretože aj keď cesty sú odhrnuté, stále sú šmykľavé. Poriadne teplé oblečenie doplňte reflexnými prvkami a čelovkou. Termoska sa vám určite zíde tiež.
Prichádzame na miesto pozorovania. Žiaľ, nie je to tak, že polárna žiara je na oblohe stále. Treba si na ňu počkať. A tak si rozložíme statívy a čakáme. Na „parkovisko“ príde aj dodávka so zjavne organizovanou skupinou. Sprievodca sa nám prihovorí, je to Poliak. Prehodíme pár slov a keďže žiara stále nikde, vraciame sa do tepla našich áut. Po istej dobe z dodávky vystupujú turisti, sprievodca ukazuje na oblohu. Vybehneme aj my, ale na oblohe nevidíme nič. To si snáď robí srandu. Namierim objektív fotoaparátu a spúštam expozíciu. Po pár sekundách sa na displeji zobrazí zelená čmuha. Z čoho vyplýva, že pri nízkej intenzite voľným okom úkaz neuvidíte. Uvidí ho len váš fotoaparát. Voľným okom uvidíte bielu čmuhu, ktorá sa na prvý pohľad podobá na oblačnosť. Ale postupným cvikom sa vaše oko naučí na oblohe polárnu žiaru nájsť aj pri nízkej intenzite.
Nechcem sa v tomto článku venovať problematike fotografovania polárnej žiary. Ale bez fotoaparátu by som na sever necestoval. Okrem fotoaparátu s možnosťou aspoň 8 sekundovej expozície budete samozrejme potrebovať aj statív. Ideálne si nočné fotografovanie vyskúšať už doma. Trénovať treba obsluhu fotoaparátu v tme, pretože zapnutá čelovka, či iná baterka sa u iných fotografov nestretne zrovna s pochopením. Vyskúšať si treba napríklad manuálne zaostrovanie, pretože v noci automatika nemusí fungovať.
Ten správny zážitok sa dostaví (v Tromse, či na Islande) pri intenzite nikde nad hodnotou 4. Samozrejme pri jasnej oblohe. Divadlo je to skutočne nevídané. Polárna žiara nie je statický „objekt“. Obrázky na oblohe sa menia rádovo v desiatkach sekúnd. Ak ste si niekde na internete našli odporúčanú dobu fotografickej expozície 30 sekúnd, odporúčam si pripraviť aj variant v jednotkách sekúnd.
Ostatné moje fotky si môžete pozrieť vo fotogalérii.
Sme mierne za polovicou vhodného pozorovacieho obdobia (október – marec). Stále teda máte šancu. Letenky do Tromsa dokážete kúpiť aj s odletom z Budapešti, Prahy, či Viedne zo spoločnosťou Norwegian. Na Island sa dá dostať spoločnosťou EasyJet zo Ženevy, alebo z Anglicka. Tam sa budete musieť dopraviť iným spojom. Aktuálne ceny leteniek sú v rozsahu 200-300 eur za jednu spiatočnú letenku.
