V jednu krásnu slnečnú jesennú sobotu sme sa s rodinou vybrali pozrieť si zámok Bojnice. Prišli sme pred obedom a tak prvé rozhodnutie bolo, či ísť najprv na obed, alebo na prehliadku zámku. Bolo 12:30 a prehliadka sa mala začať 13:00. Kúpili sme si lístky, na obed pôjdeme potom.
Čakáme na nádvorí spolu s ostatnými návštevníkmi. Je 13:15, nevyzerá to, že by sa prehliadka mala začať. Akurát je tu nejako rušno. Akoby na zámku mali nejakého vzácneho hosťa. Dvorné dámy v historických kostýmoch sa preháňajú tempom doby modernej. Skúšam sa informovať, kedy prehliadka začne. Zdá sa, že to tu nikto nevie. Nechápem. Vzdávam to a beriem moje baby na obed. Keďže sme taká fotografická rodina a svetlo už dlho nebude, prehliadku vynechávame a užívame si babie leto v okolí zámku.
Nezvyknem sa sťažovať, ale mám silné podozrenie, že na zámku bola nejaká súkromná akcia a že všetci sa venovali im. Nevadí mi súkromá akcia. Takéto využitie priestorov zámku je normálne a Bojnický zámok to jasne inzeruje na svojich web stránkach. Nepáči sa mi to, že to návštevníkom nikto jasne nepovedal a že nikto nebol schopný oznámiť zmenený začiatok prehliadky. Od spolučakajúcich sa navyše dozvedám, že prehliadky sú "pozastavené" už od 11:30. Napísal som teda zodpovedným. Mojim podnetom sa seriózne zaoberali a dostal som aj serióznu odpoveď. Aj keď ja vidím fakty inak, svoju energiu si radšej nechám na podstatnejšie spory so štátnou byrokraciou. Akceptujem teda, že v tú sobotu bol na zámku nával a že sprievodkyne proste nestíhali. Naviac Bojnický zámok je voči návštevníkom dosť aktívny, usporadúvajú viaceré zaujímavé akcie. Dúfam, že nabudúce budem mať viac štastia.
Že sa dá aj inak sa presviedčame nasledovnú sobotu na zámku Rájec nad Sázavou. Tiež prichádzame pred obedom. V pokladni je jasný oznam, že taraz majú svadbu a prehliadka sa začne o 14:00. Ideme teda na obed. Pred druhou otvorili pokladňu a o druhej prehliadka začla. A stála za to. Mňa najviac zaujala krásna knižnica. Veľká miestnosť, (historické) knihy od podlahy až po strop. K vyššie uloženým vedú malé chody. Uprostred miestnosti krásny drevenný stôl. Tu by som si vyhľadávanie informácií vedel vychutnať. Ale dnes už mám gúúgl, všakže :-)). Krásny je tiež park okolo zámku. Najmä v krásnom jesennom svetle je zámok nazaj fotogenický.
Po skúsenosti z Bojníc rozmýšľam, prečo som bol tak sklamaný. Veď sa až tak veľa nestalo. Prichádzam k názoru, že moje sklamanie pramení z toho, že už aj na Slovensku som zvyknutý na iný prístup. Už dosť dlhú dobu totiž mávam pozitívne skúsenosti. Na Oravskom hrade mali veru tiež riadny nával. Sprievodkyňa si berie našu veľkú skupinu. Najprv zisťuje národnostné zloženie. Polovica Slováci, polovica Poliaci. História nie je mojim šálkom kávy. Ja som tu kôli relaxu a samotnému objektu, teda hradu, jeho interiéru a dojmom z toho všetkého. Preto výklad beriem ako cvičenie porozumieť srandovne zvláštnej zmesi poľštiny a slovenčiny. Proste dve (reči) v jednom (výklade). Pamätám si akurát to, že som sa výborne zabavil a tento "nedostatok" výkladu paradoxne môj zážitok zvýšil.
Múzeum oravskej dediny v Zuberci tiež stojí za návštevu. Drevenná architektúra je moja srdcová záležitosť a tu si môžete pozrieť rôzne stavby z dreva v krásnom prírodnom prostredí. Z pohľadu fotografa je to za priaznivého svetla vynikajúci prirodzený ateliér. Cez areál tečie fotogenický potok, takže statív a neutrálny šedý filter si zoberte so sebou tiež. Decká sa vyšantia a ak si potrebujú šplhnúť na dejepise, či na národopise, z množstva informácií a podnetov sa na ne isto niečo nalepí. Na každej stavbe si môžu prečítať vysvetlenie, odkiaľ je, kedy a načo slúžila. Je možné vidieť a niekde si aj siahnuť na vnútorné vybavenie obydlí našich predkov.
Do múzea Kysuckej dediny nás láka významná technická pamiatka - úzkokoľajná lesná železnica s úvraťovým systémom, ktorá kedysi spájala Kysuce s Oravou. Táto horská železnica je v súčasnosti jedinou fungujúcou historickou úvraťovou železnicou v Európe a jednou z mála vo svete. Cesta z Bratislavy je ďaleká a aj po ceste je čo vidieť. Takže prichádzame až o 16:30. Posledná jazda železničkou je o 17:00. Keby sme prišli v nedeľu, bol by ešte termín 18:00. Prednosť dostáva prehliadka skanzenu. Je na väčšom území ako denina oravská, budovy sú rozmiestnené redšie. Fotograf má na výber pohľady z rôznych uhlov. Pre decká podobne príjemné prostredie na šantenie a poznávanie.
A potom prichádza veľmi príjemné prekvapenie. Najprekvapujúcejšie je to, že ho za prekvapenie nepovažujem. Odchádzame zo skanzenu. Pri vstupnej bráne je ešte stále dosť ľudí. Celkom prirodzene(?) ma napadá, že vláčik isto pôjde aj mimo grafikonu, veď záujemcov je dosť. Prichádzam k pokladni. Samozrejme, bude ešte jedna jazda. Ako hovorím, najviac prekvapený som z toho, že prekvapený nie som :-)). Už tak dobrá nálada z príjemne stráveného dňa sa len umocní.
Nižšie pod týmto článkom je pekný modrý obdĺžnik. Kliknúť naň sa dá celkom pohodlne. Ale máme tu aj diskusiu. Ak teda poznáte menej frekventované lokality v blízkom okolí, kde sa dá stráviť príjemný deň či víkend, nechajte mi (nám všetkým) váš typ.
