V Európe sa môžete stretnúť s troma veľkými čínskymi leteckými spoločnosťami: Air China, dnes už súkromná, na burze obchodovaná spoločnosť, ktorá pôsobí v aliancii Star Aliance. China Southern a China Eastern Airlines sú vo väčšinovom vlastníctve štátu a obe pôsobia v aliancii Sky Team. Tieto tri veľké čínske letecké spoločnosti vznikli plánovaným rozdelením jedného podniku a každá z nich má bázu v inom čínskom veľkomeste. Naša China Eastern má bázu v Šanghaji.
Aký dôvod môžete mať pre výber čínskej leteckej spoločnosti? Ako u iných čínskych produktov to bude zrejme cena. Za jednu letenku na trase: Rím - Šanghaj - Melbourne a späť Sydney - Šanghaj - Londýn som zaplatil cca 620 euro. Druhým dôvodom môže byť to, že pri tak dlhej ceste je dobré si dať v polovici prestávku. Jednak dva cca 12 hodinové lety za sebou sú značná záťaž a deň-dva prestávky vám dá šancu niečo vidieť. Čína zatiaľ nie je mojou cestovateľskou prioritou, ale jeden celý deň na poznávanie Šanghaja bol dobrá výhovorka pre výber popísanej trasy do Austrálie.
Naša cesta nezačala zrovna optimisticky. Lietadlo z Ríma meškalo, aj keď bolo pristavené k nástupnému rukávu. Piloti riešili nejaké technické problémy a veru, vyzeralo to všelijako. Po dvoch hodinách sa však začalo nastupovať. Všetky štyri diaľkové lety sme absolvovali v lietadlách Airbus 330-200. Služby China Eastern budem zrovnávať s bežným európskym leteckým prepravcom (Lufthansa, British, AirFrance/KLM), keďže skúsenosti s prémiovými spoločnosťami typu Emirates, Qatar, či Turkish zatiaľ nemám.
Toto dvojhodinové meškanie nám nevadilo, pretože len skrátilo čakanie na prestup v Šanghaji. Avšak aj následný let meškal hodinu a podobne aj ďalšie dva. Hodina meškania pri 12 hodinovom lete nie je extra veľa, ale príjemné to nie je nikdy.
Miesta na sedenie bolo štandardne, sedačky subjektívne o niečo tvrdšie, ale k dispozícii bola deka a vankúš, takže výsledné pohodlie znesiteľné. Až na posledný let (PVG-LHR) lietadlá nemali obrazovky pre každého pasažiera. Elektronická zábava teda len s vlastným zariadením. Na trase PVG-LHR bolo zrejme skoro nové lietadlo (je to ich najnovšia linka do Európy), pretože tam zasa boli oproti bežnému priemeru väčšie obrazovky pre každého a ponuka filmov a inej audio-video zábavy veľmi dobrá. Ja si osobne na ponuku (či vôbec možnosť) poskytovanej zábavy nepotrpím, hoci ňou nepohrdnem, takže mne absencia nevadila.
Lietadlá vyzerali skoro ako nové, žiadny prevratný umelecký dizajn interiéru, aj ergonomicky je to možno u európskych spoločností o máličko lepšie. Ale rozhodne žiadny náznak zlého pocitu z lietadla a jeho viditeľného vybavenia.
Ponuka nápojov bola výrazne obmedzená. Ak si chcete vyberať medzi rôznymi značkami piva, vína, nealka, či nebodaj alkoholu, tak tohto sa vám nedostane. Nám osobne stačila voda, džús, káva, čaj a jedno celkom dobré čínske pivko, takže z môjho pohľadu žiadna tragédia, ale rozdiel oproti iným spoločnostiam bol značný hlavne v šírke ponuky. Ja som sa bál hlavne o ponuku jedla. Predsa len, za 12 hodín v lietadle niečo jesť potrebujete. Našťastie, jedlo bolo skôr príjemné prekvapenie. Opäť: ja neočakávam v lietadle gurmánske predstavenie, ja potrebujem jedlé, pokiaľ možno chutné jedlo. A to podávali. Obe varianty čínske jedlo, t.j. ryža/rezance plus nejaké mäso, resp. ryba. Plus žemla, ovocie, nejaký šalát, ako predjedlo. Zákusok tuším nebol, ak tak nejaký jogurt, či sladký tvaroh. Ak by ste však v ázijskom bistre u nás nejedli ani za trest, tak samozrejme sa nenajete ani na palube China Eastern.
Toalety čisté, bez problémov.
Rozdiel v prístupe personálu rozoznáte na prvý pohľad (pocit). Žiadne veľké úsmevy, žiadne veľké privítanie a lúčenie. Neviem posúdiť, či je to čínskou mentalitou, alebo tým, že cestujete na palube štátneho podniku. Poskytovanie služieb skôr strojovejšie (ale o to rýchlešie), ako vykecávanie sa a desiatky milých úsmevov. Ale letušky sú inak celkom pekné. Angličtina personálu je mierny problém, hlavne keby bolo treba riešiť nejaký vážnejší problém, čo sa nám našťastie vyhlo.
Niekto môže mať obavy ohľadne spolucestujúcich. Ak si predstaví povedzme skupiny hlučných Číňanov. Pretože Európanov, či Austrálčanov bolo na našich letoch skutočne málo. Žiadne (z nášho kultúrneho pohľadu) neštandardné správanie sa spolucestujúcich som si ale nevšimol.
Ak si pozriete hodnotenie China Eastern na internetových stránkach, za seba môžem napísať, že to sedí. Žiadny luxus, ale až na menšiu ponuku zábavy a nápojov úplne štandardná letecká spoločnosť. Ak vás zaujme cena, alebo možnosť sa zastaviť na deň-dva vo veľkom čínskom meste, nie je dôvod na obavy.
Od začiatku tohto roka čínske úrady podporili cesty cudzincov čínskymi aerolinkami aj tým, že nevyžadujú vízum pre prerušenie cesty do 72 hodín. Musíte mať však letenku, ktorá pokračuje niekam ďalej. Nie som si istý, či by sa to dalo využiť na krátku návštevu, keby bol napríklad Šanghaj cieľová destinácia. Ale to by bolo tých 72 hodín asi aj tak veľmi málo.
Komplikácia pri prestupe napríklad v Šanghaji je tá, že aj keď hneď pokračujete následným letom, musíte prejsť výstupnou a následne zasa vstupnou pasovou kontrolou. Čo nejaký čas zaberie. Prestup v Šanghaji pod 2 hodiny by som veľmi neskúšal. Úradníci boli síce v hojnom počte, ale na počudovanie ústretoví. So slušnou znalosťou angličtiny. Keďže nové vstupné pravidlá platia relatívne krátko, naše pasy a iné doklady (letenky, potvrdenie ubytovania) prešli rukami mnohých z nich, ale nakoniec sme byrokratické procedúry absolvovali bez väčších problémov.
Letisko v Šanghaji je moderné a celkom útulné. Samozrejme, ľudí je tam v čase prepravnej špičky hodne. Nájsť miesto v reštaurácii v čase obeda, či večere môže byť problém. Ceny jedla rádovo hodne pod 10 euro za slušné jedlo, v ponuke majú aj "západné" jedlá.
Ak sa rozhodnete jeden-dva dni stráviť v Šanghaji, cestu z letiska môžete absolvovať vlakom Maglev. Ak budete mať šťastie, poveziete sa vlakom maximálnou rýchlosťou 400 km/h, ak šťastie mať nebudete, bude maximálka 300 km/h. Závisí od dennej doby, kedy vlakom pocestujete. V každom prípade, Maglev je skôr turistická atrakcia, ako spôsob dopravy do mesta. Pretože v meste končí dosť na kraji a aj tak bude musieť ďalej použiť iný spôsob dopravy. Napríklad metro, do ktorého ste ale mohli nastúpiť už na letisku. Spiatočný lístok stojí 10 euro, ja by som odporúčal vyskúšať.
Samotný Šanghaj nás príjemne prekvapil, hoci to bude zrejme veľká zásluha pekného počasia a toho, že sme vyrazili do Yu Garden a odtiaľ na slnkom zaliaty Bund, kde sa vybrali sobotné dopoludnie stráviť aj miestni. Ak sa chcete dostať ku dopredu vybranej atrakcii, odporúčam si dopredu naštudovať cestu a nechať si (napríklad v hoteli) napísať v čínštine identifikáciu lokality povedzme pre potreby cesty taxíkom. Cestovanie metrom môže byť celkom adrenalínové. Pretože Číňanov je skutočne veľa. Bez ostrých lakťov a istej miery bezohľadnosti do metra proste nenastúpite. Celkovo však ako zo služieb China Eastern, tak aj z jednodňovej návštevy Šanghaja vo mne prevládajú veľmi dobré pocity.
