
Môžete namietať, že idylku bezpečnosti a rodinnej atmosféry narušili už dve nezmyselné akcie fanatikov, ktoré stáli životy aj mnohých turistov. To je naozaj tragédia. Pre turistov, ale aj pre miestnych ľudí dobrej vôle, ktorých je tam drtivá väčšina. Respektíve všetci, pretože fanatici miestni neboli. Miestni sú hinduisti. My sme tam boli ešte predtým, v roku 2002. A ja (verím, že aj moje milované spolucestovateľky) by som sa tam rád ešte niekedy pozrel.
Bali je jedným z mnohých ostrovov, na ktorých sa rozkladá Indonézia. Jedným z jej najvýchodnejších ostrovov, takže je to skutočne dosť ďaleko. Do Ázie sa zväčša chodí od novembra do apríla. Bali je výnimka. Tam je to super (aj) v čase našich letných prázdnin. S ratolesťami totiž treba cestovať ešte pokiaľ s vami cestovať chcú. A to veru nemusí byť ani dočasne (=21 rokov :-)). Času budete potrebovať hodne. Pretože tak ďaleko predsa nepocestujete na týždeň. Optimálne aspoň na 12 plných dní na mieste pobytu. Spolu s cestou si rezervujte aspoň 15-16 dní. Treba sa aj kľudne zbaliť, po návrate vstrebať časový rozdiel a kľudne rozdýchať to množstvo dojmov. Letenky si treba rezervovať už v januári, februári. Toto som ja podcenil a tak sme cestovali cca 24 hodín čistého času, k čomu prispelo 8 hodinové čakanie na prípoj v Kuala Lumpur (Malajzia) a tiež to, že z Viedne do KL sme leteli s medzipristátím (90 minút) v Ríme :-).
Na letisko v Denpasare (správne stredisko ostrova Bali) prilietame okolo piatej poobede. Bali leží 4 stupne pod rovníkom už na južnej pologuli. Na rovníku sa nestmieva, tam zhasínajú. Pekný, slnečný deň; zrazu šťuk a je tma. Pred letištnú budovu vychádzame už do tej tmy. Hľadám niekoho, kto by držal ceduľu s našimi menami. Nikto taký tam nie je. Pre podobné prípady tam majú ohlasovňu, tak im predkladám mail s informáciami o rezervácii ubytovania. Ubytovanie som si kúpil na Slovensku v slovenskej cestovke. Cenovo vychádzalo rovnako, ako na Internete, naviac sľubovali 5 výletov. Zdalo sa mi lepšie, keď miestnu cestovku, ktorá bude náš inak individuálny pobyt zabezpečovať, vyberie skúsený slovenský travel-agent, akoby som si mal naslepo vybrať ja. Ohlasovňa niekoľkokrát vyhlasuje meno miestnej cestovky, ktorej zástupca nás má na letisku očakávať. Tridsať dlhých, predlhých minút. Potom zrazu zo skupinky miestnych turistických agentov, ktorí tam ale stáli už od nášho príletu, prichádza jeden k nám, že nás do nášho hotela odvezie. Prečo sa k nám hlási až teraz? A ešte tá jeho poznámka: poďte so mnou, títo ostatní by vás chceli oklamať/ošvindľovať (v originále "to cheat you"). Nezavetril práve on ľahkú korisť? Odovzdáva nás vodičovi mikrobusu, s ktorým sa predtým významne dohovárajú v ich rodnej reči. Vodič po anglicky nevie a na naše otázky nereaguje. Cesta mikrobusom nočným Bali. Preklínam (inak moje štandardné) rozhodnutie vybrať si hotel ďaleko od turistického centra. Viem, že z letiska je to minimálne 45 minút jazdy autom. Ja som to vtedy považoval za zázrak a ešte dodnes ďakujem Pánu Bohu; ale on nás naozaj doviezol do hotela, v ktorom sme mali zakúpené ubytovanie. A v tom hoteli o nás normálne vedeli.

To zlé bolo asi tiež súčasťou inak kvalitných služieb za veľmi príjemnú cenu a pravdepodobne malo za cieľ umocniť naše zážitky z toho dobrého :-)). Pretože v hoteli sa začala exotická rozprávka. Ešte stále poriadne vystrašeným nám najprv podávajú navlhčené uteráky na umytie/utretie rúk a na uvítanie potom poháre s dobre vychladenou čerstvou ovocnou šťavou. Slušná izba s výhľadom na more a v chladničke fľaše so studenou vodou s bublinkami. Vyprázdnime fľaše, zapíname klimatizáciu a odpadáme do postelí. Ráno ma budí zvonenie telefónu. Volá zástupca miestnej cestovky. Že nás víta na Bali a že v cene ubytovania je 5 výletov. Takže by potreboval informáciu, kedy sa môže pre nás zastaviť, aby sme absolvovali prvý z nich a vybrali si termíny tých ostatných.
Po raňajkách vychádzame na obhliadku terénu. Pred hotelom je pláž. Na pláži veľké nápisy, že kúpanie sa absolútne neodporúča, pretože vlnobitie spôsobuje silné spätné prúdy a tie sú veľmi nebezpečné. Aj pri prechádzke po pláži nás zastavujú miestni ľudia a upozrozňujú nás, že kúpaniu v mori musíme odolať. Naznačujú niečo o jednej-dvoch hodinách cez deň, keď sa to s najväčšou obozretnosťou dá, ale my radšej berieme ich výstrahu ako absolútnu. Bali a špeciálne naša pláž, je rajom pre surfistov. Tí v tom vedia plávať a tiež jazdiť na vlnách. Oni si samozrejme vyberajú tie opačné hodiny; totiž čas, keď sú vlny najväčšie. My ich len s úžasom sledujeme. Na Bali sú aj pláže, kde sa kúpať dá. Ak sa chcete v mori bezpečne okúpať, tejto požiadavke treba podriadiť výber lokality/hotela, kde zakotvíte. Našim cestovateľským cieľom nie je pobytový, ale skôr poznávací zájazd. Nám postačí aj hotelový bazén. Ten je obsadený zriedka, pretože sme si vybrali cestovateľský hotel a cestovatelia sa ráno rozpŕchnu. Neviem, možno niektorí aj na pláže, kde sa kúpať dá.
Odľahlá poloha hotela nám hororový úvod neskôr plne vynahradí. Bývame na konci jednej dediny v ryžovom poli. A ráno na ryžovom poli, to je vám veru ťažká romantika :-). Miestni poľnohospodári prichádzajú na svoje políčka zväčša na všadeprítomných malých motorkách, alebo bicykloch. Neovládam technológiu pestovania ryže, preto sa vydávam na prieskum jednotlivých políčok. Zisťujem, že niektoré sú ešte plné vody a rastlinky sú malé, na iných je už vody menej a rastlinky väčšie. Vzhľadom na podnebie predpokladám, že ryža tu rastie ako z vody (asi preto ju do tej vody sadia :-)). A tak majú asi políčka podelené tak, aby na niektorých sadili na na iných zasa už zbierali úrodu. No dobre, tak aspoň tak, aby úrodu nemuseli zbierať naraz zo všetkých. Pre neaklimatizovaných mám však radu: bez dvojlitrovej fľaše s vodou sa cez deň (=keď nie je úplná tma) nevydávajte ani na krátku prechádzku. Ranná romantická prechádzka ryžovým poľom sa poľahky môže stať dehydratačným peklom. A nech vás nenapadne sa snažiť ochladiť tak, že si dáte dole tričko. Pretože potom sa môžu k dehydratácii pridať aj popáleniny. Slniečko tu pečie o poznanie viac, ako u nás v Európe.






Som sa nejako rozpísal. Pokračovanie snáď niekedy nabudúce.