Na Slovensku boli svojho času populárne nebankové subjekty, ktoré ponúkali veľmi atraktívne zhodnotenie úspor. Mnohým ľuďom síce bolo jasné, že s týmto sporením je spojené extrémne vysoké riziko; či tušili, že je to podvod, ale často sa im nepodarilo od tohto spôsobu sporenia odhovoriť ani blízkych príbuzných. Nebankovky tvrdili, že vložené peniaze zhodnotia vo veľmi lukratívnom podnikaní, ktorého výnosy sú skutočne tak vysoké, ako ponúkajú sporiteľom. Ako to skončilo, veľká väčšina z nás vie. A dúfam a verím, že straty sporiteľov nebankoviek nazve znárodnením málokto.
Teraz si predstavte, že solídna investičná správcovská spoločnosť ponúka podielový fond, zameraný na dlhopisy krajín Európskej menovej únie, t.j. dlhopisy krajín, kde sa platí eurom. Takýchto fondov môže byť viacero od viacerých správcovských spoločností. Všetky vás budú pravdepodobne presviedčať, že ide o konzervatívnu investíciu, pretože je to investícia do štátnych dlhopisov vydaných v eurách. No a vy investujete práve do takého fondu, ktorý do svojho (a teda aj vášho) majetku nakúpi 10% štátnych dlhopisov Grécka. A táto časť investície sa stane bezcennou. Vaša investícia povedzme 1000 eur má po "odpustení" dlhu zrazu hodnotu 900 eur. Že vás to nepoteší, je úplne jasné. Ale skutočne si to trúfate nazvať znárodnením časti vašich úspor? A požadovať od ostatných (euro)spoluobčanov, aby vám vašu stratu uhradili zo svojho?
Ale presne tak to funguje aj s bankovým vkladom. Banka oproti vášmu vkladu (pre banku je to pasívum) má v majetku aktíva. Vo veľkej väčšine sú to dlhopisy. A štátne dlhopisy sú aj orgánmi bankového dohľadu považované za bezpečné. Banky fungujú tak, že suma pasív (vkladov) sa rovná sume aktív (povedzme tých dlhopisov, či iných aktív). No a na Cypre sa stalo, že nezanedbateľnú časť aktív mali miestne banky uložené v gréckych štátnych dlhopisoch. Ktoré sa v istý moment stali bezcenné. To, že cyperské banky nemajú aktíva v hodnote svojich záväzkov (vkladov) sa vie už dlhú dobu. EÚ a Cyprus sa tvárili, že hľadajú riešenie tohto problému. A čuduj sa svete, dohodnuté riešenie počítalo aj so spoluúčasťou majiteľov vkladov v cyperských bankách. Prvý krát celú stratu nemajú niesť občania iných krajín, ale časť straty má spadnúť aj na plecia sporiteľov, ktorých peniaze cyperské banky mali uložené aj v gréckych štátnych dlhopisoch.
Ak je to na tomto postupe niečo nespravodlivé, tak je to stále len to, že tú stratu neponesú vkladatelia celú. Že je tu stále väčšia časť straty, ktorú ponesú aj občania iných krajín EÚ, ktorí v cyperských bankých nemali ani cent.
Mnohí zrejme žijú v sladkom presvedčení, že krach banky znamená len absolútnu stratu pre akcionárov (majiteľov) banky. Ale to je "hlboké nedorozumenie". Banka v systéme čiastočných rezerv môže požičiavať oveľa viac, ako je základný majetok, ktorý do banky vložili akcionári. Bežne je to 10-20 násobok základného majetku. Krach banky znamená preto stratu hlavne pre vkladateľov. Že si to neuvedomujú, že účet v banke je často nevyhnutná nutnosť .... nič z toho nemôže zmeniť fakt, že svoje peniaze mali uložené vo finančnej inštitúcii, ktorá ich prostriedky použila na nákup rizikových finančných inštrumentov, v našom prípade gréckych štátnych dlhopisov.
Ak existuje spravodlivé riešenie cyperského bankového krachu, tak je to práve čím vyššia spoluúčasť vkladateľov. Ak si naozaj myslíte, že takto vzniknutá strata je nespravodlivá, nič vám predsa nebráni kompenzovať ju konkrétnemu cyperskému vkladateľovi zo svojho.
