Slovensko nepríjme euro z jednoduchého dôvodu: neplníme a ani nesplníme kritériá na jeho prijatie. Že od finančníkov, politikov, analytikov počúvame inú pesničku? V oblasti financií to už tak chodí. Všetci informovaní do posledného momentu zatĺkajú skutočný stav, aby nová skutočnosť prekvapila čo možno najviac ľudí.
Slovensko nesplní inflačné kritérium v oblasti jeho udržateľnosti. Doterajšie hodnoty inflácie sú totiž tlmené posilňovaním koruny voči euru a tiež administratívnym tlakom socialistickej vlády na ceny energií. Prechodom na euro možnosť znižovania inflácie cez rast SKK zanikne a administratívne tlaky na ceny si vláda členského štátu EÚ tiež môže dovoliť len po určité obdobie (pár rokov). Navyše (minimálne v EÚ) skončila doba nízkej inflácie, rast cien najmä v oblasti energií, komodít a potravín zdá sa byť neodvratný. Preto nepolitické vyhodnotenie inflačného kritéria nemôže byť iné, ako negatívne v oblasti jeho udržateľnosti po prijatí eura.
Slovensko nesplní rozpočtové kritérium, opäť s ohľadom na jeho udržateľnosť. Schodok tohtoročného rozpočtu sa ešte možno podarí udržať na úrovni 3% z HDP. Ale aj za cenu pripravovaných úprav daňového zákona, ktoré jednorázovo dodania rezervy bánk a poisťovní. Treba si tiež uvedomiť, že maximálnu hranicu schodku dosahujeme v dobe rekordného rastu HDP. Pri klasajúcom tempe rastu HDP a zo socialistickou vládou v čele sa nám o 3% schodku môže akurát snívať. Preto nepolitické vyhodnotenie kritéria schodku verejných financií nemôže byť iné, ako negatívne v oblasti jeho udržateľnosti v horizonte 2-3 rokov.
Je férové napísať, že euro kritériá sú postavené veľmi prísne a že minimálne Slovinsko bolo do EMÚ prijaté napriek tomu, že bolo jasné, že inflačné kritérium nie je splnené udržateľne. Rozhodnutie o Slovinsku bolo teda politické, rozhodnutie o Slovensku politické nebude. Žiadne politické úľavy nedostaneme.
Svetová ekonomika smeruje k recesii. Možno sa podarí nafúknuť ešte jednu bublinku a ešte chvíľu udržať rast na kapitálových trhoch, ale každá bublina raz spľasne. Dôchodkové úspory 2.piliera boli DSS-kami zhodnocované cca 2-3% p.a. v dobe, keď finančné (napr. európske akciové) trhy rástli minimálne 10% p.a. Predpokladám, že zhodnotenie úspor dobehne zhodnotenie na finančných trhoch, resp. sa mu bude postupne približovať. Pri očakávanom poklese trhov o nejakých 20-30% to DSS-ky dotiahnu aspoň na mínus 10%. A keďže finanční experti v DSS-kách neformálne súťažia o cenu „Šulaj roka", úspory, ktoré investovali do inštrumentov v EUR „hedžujú" proti oslabeniu EUR voči SKK, t.j. zabepečujú úspory voči rastu SKK. Ale po neprijatí eura pôjde vývoj kurzu opačným smerom. Opačným smerom samozrejme zafunguje aj „hedžing".
Suma sumárum:
Vo volebnom roku 2010 budeme stále používať SKK. Síce mierne devalvovanú, ale stále našu. Na 1-2% infláciu budeme už len nostalgicky spomínať. Deficit rozpočtu bude mať od 3% HDP hodne ďaleko. Úroky na hypoúveroch budú tiež vyššie, počet dlžníkov, neschopných tieto úvery splácať sa bude zvyšovať. A Fico bude riešiť: vytasí tabuľku z(NE)hodnotenia úspor v DSS-kách (titul "Šulaj roka" získajú investiční experti z ING alebo ČSOB) a presadí ochranu úspor ich presunom do 1.piliera. Finančné trhy totiž aspoň z časti fungujú na trhových princípoch a preto štátom vytvorená bublina aspoň občas spravodlivo praskne a systém sa na čas prečistí. Bublina narastajúcého štátneho dlhu a ilúzie priebežného dôchodkového systému spľasne len raz. Ale zato oveľa silnejšie.