Áno, hoci len s drobnými a viac-menej len ako hru s pravdepodobnosťou stávkujem na stránkach firmy, ktorá podľa šéfa slovenskej spoločnosti pripravuje štát o milióny euro. Omyl, pán Buerger, je to presne naopak. Tie milióny euro naopak zostávajú v majetku občanov, ktorí si ich zarobili. Pretože väčšina z nás platí z každého zarobeného eura do štátneho rozpočtu 50 centov. A to môj výber stávkovej spoločnosti nie je ovplyvnený nejakou lepšou cenou. Proste globálna stávková spoločnosť mi ponúka možnosti, ktoré vaša ctená firma proste neponúka.
Nášmu minfin sa zrejme tých 50 centov z každého zarobeného eura máli a tak „už koná". Zatiaľ nevedno, či len a práve proti zahraničnej stávkovej kancelárii. Pretože ja osobne na hazard miniem ročne nejaké drobné v hodnote tak maximálne zopár pív. Ale napríklad knihy, software, elektroniku, dovolenky a podobne zásadne nakupujem na globálnom trhu. A ako na potvoru, platby smerujú temer výhradne mimo „milovaný" slovenský štátny rozpočet. Mimo rozpočet pánov širokých, ščurkov a im podobných.
A to žiaľ ešte nie je všetko. Nejakí „špekulanti" si vraj dovoľujú predávať lístky na hokej za trhové ceny. Niekto nastavil ceny lístkov podľa komunistickej propagandy o slovenskej chudobe a teraz sa čuduje, že medzi tými chudobnými sa nájde dosť ľudí, ochotných dať za lístok nemalé násobky ich zle nastavenej ceny.
Hokejové zápolenie svetového hokejového suterénu vyplavilo na povrch aj suterén ideologický. Jedni by chceli natiahnuť ostnatý drôt cez internetové spojenie Slovenska do sveta, iní by zasa chceli dosiahnuť zákaz profitu z normálnej trhovej výmeny statkov, po ktorých je oveľa väčší dopyt, ako si dokázali predstaviť.
Kým široký víťaz hokejovej časti tejto šaškárne bol známy už pred otvorením štadióna, ostáva len dúfať, že jediná škoda pre trhovo orientovaného svojprávneho občana Slovenska bude tých cca 90 miliónov euro, čo na tú srandu prispel. Že to neskončí obmedzením trhového prostredia, z ktorého profitujú aj tí neširokí.
