Podielový fond funguje tak, že správca fondu za prostriedky sporiteľov nakupuje na finančných trhoch (burzách) aktíva, v našom prípade akcie. Jednotka investície, na ktorú sa prepočítavajú vkladané peniaze sa nazýva "podielový bod". Hodnota podielového bodu, vyjadrená v peniazoch, sa mení v závislosti od hodnoty majetku (v našom prípade akcií), ktorý bol za vkladané prostriedky nakúpený. Keď cena nakúpených akcií rastie, rastie aj cena podielového bodu a naopak. Pričom negatívne na cenu podielového bodu vplývajú aj poplatky, ktoré si účtujú správcovské spoločnosti a znižujú o ne majetok fondu. Aktuálnu hodnotu investície si sporiteľ vypočíta tak, že vynásobí počet podielových bodov, ktoré má na účte, aktuálnou cenou jedného podielu.
Pre účely výpočtov budeme ako hodnotu podielového bodu používať hodnotu akciového indexu. Akciový index je vlastne fiktívny podielový fond, zložený z vybraných akcií. Jeho úlohou je sledovať pohyb hodnoty vybraného koša akcií. Dôležité je pre výpočet vybrať taký index, ktorý do hodnoty započítava aj dividendy (podiel na vyplatenom zisku spoločnosti). Pretože akcionári okrem nárastu hodnoty akcie získavajú výnos aj vo forme dividend.
Pre výpočet a porovnanie sme vybrali dva indexy, ktoré počíta spoločnosť Stoxx:
ESTOXX-50 - kôš akcií tvorí 50 akcií veľkých európskych spoločností
ESTOXX-600 - kôš akcií tvorí 600 akcií európskych spoločností rôznej veľkosti
Ako obdobie dlhodobého investovania sme vybrali 15 rokov od 15.1.1996 do 17.1.2011
index | Hodnota ku | Hodnota ku | Absolútny nárast | Nárast, prepočítaný | |
ESTOXX-50 | 1778,38 | 4574,67 | 257,24% | 6,50% | |
ESTOXX-600 | 163,49 | 473,87 | 289,85% | 7,35% |
Tieto čísla vyzerajú nádejne. Majú však dve chybičky krásy:
Zobrazujú výnos jednorazovej investície, ktorú by podielnik urobil 15.1.1996.
Nie sú tam zarátané poplatky, ktoré si účtujú správcovské spoločnosti a ktoré sú typicky 2-3% z celkovej hodnoty investície ročne. Po zohľadnení poplatku za správu investície sa zhodnotenie dostane na úroveň zhodnotenia na termínovaných vkladoch.
Nie je ťažké nájsť v historických hodnotách jeden konkrétny deň (resp. kratšie obdobie), ktorý je pre zhodnotenie vtedajšej jednorazovej investície z dnešného pohľadu výhodný. Ale pre jednorazovú investíciu nie je problém nájsť v histórii ani taký deň, že investícia z toho dňa bude k dnešnému dňu stratová. Je to podobné, ako keby niekto argumentoval, že nie je problém vyhrať na lote, pretože keby si 25.1.1997 vsadil čísla 4, 7,15, 17, 37, 47, bol by dnes už „za vodou".
Pravidelnú a dlhodobú investíciu si nasimulujeme tak, že budeme virtuálne kupovať podiely nášho fiktívneho akciového fondu (indexu) každý obchodný deň vo vyššie uvedenom období. Na konci investície spočítame nakúpené podiely a vynásobíme ich cenou podielu (hodnotou indexu) k 17.1.2011. Potom vypočítame, akému úroku zodpovedá zhodnotenie tejto pravidelnej a dlhodobej investície. Vypočítame úrok fiktívneho účtu, na ktorý fiktívne denne ukladáme rovnakú sumu, ako investujeme do akciového fondu tak, že na konci bude na účte rovnaká suma, ako v akciovej investícii. Výpočet je o poznanie náročnejší, ako u jednorazového porovnania, ale s použitím tabuľkového kalkulátora ho zvládneme.
index 15 | Hodnota ku | Hodnota ku | Zhodnotenie pravidelnej |
ESTOXX-50 | 1778,38 | 4574,67 | 2,24% |
ESTOXX-600 | 163,49 | 473,87 | 4,05% |
Po zohľadnení poplatkov za správu investície nám zhodnotenie investície v akciovom investičnom fonde vychádza blízke nule.
Oponenti budú argumentovať, že sme mali vybrať dlhšie obdobie, iný, exotickejší kôš akcií a určite sa nájdu takí, ktorí budú argumentovať, že v správcovských spoločností pracuje množstvo investičných špecialistov, ktorí vedia zhodnotiť akciové investície viac, ako je zhodnotenie, vyjadrené akciovým indexom. Nuž, reči sa hovoria, chlieb sa je. A v prípade financií sú tým chlebom čísla, tabuľky a výpočty.
Takže skúsme ešte predĺžiť obdobie investície na 20 rokov.
index | Hodnota ku | Hodnota ku | Zhodnotenie pravidelnej |
ESTOXX-50 | 783,85 | 4574,67 | 5,69% |
ESTOXX-600 | 83,07 | 473,87 | 6,52% |
Opäť nezabudnime zohľadniť zníženie výnosu o 2-3% ročne vplyvom poplatku za správu investície. A výsledok je opäť na úrovni (výnos max. 4% p.a.), pri ktorej je podstúpenie jasne vyššieho rizika akciovej investície neopodstatnené až nezodpovedné.
A teraz z druhej strany:
Povedzme, že (hrubý) akceptovateľný výnos dlhodobej investície do akciového investičného fondu stanovíme na 8,5% p.a., po odrátaní 2% p.a. za správu investície máme 6,5% ročne pred zdanením. Akú hodnotu by musel mať dnes náš fiktívny podielový fond (index), aby bolo zhodnotenie investície na požadovanej úrovni?
index | Hodnota ku | Hodnota potrebná | Potrebný jednorazový |
ESTOXX-50 na 15 rokov | 4574,67 | 7573 | 65,54% |
ESTOXX-600 na 15 rokov | 473,87 | 680 | 43,50% |
ESTOXX-50 na 20 rokov | 4574,67 | 6312 | 37,98% |
ESTOXX-600 na 20 rokov | 473,87 | 595 | 25,56% |
Proste absolútne nereálne. Skutočné zhodnotenie pravidelnej dlhodobej investície do akciového investičného produktu, dostupného bežnému investorovi (podielový fond, dôchodkový fond a podobne) je mimo realitu. Aby sme predišli zbytočným nedorozumeniam v diskusii: za legitímny argument proti uvedeným číslam som ochotný uznať len iné čísla. Konkrétne dôveryhodné historické hodnoty bežne dostupného akciového investičného inštrumentu za obdobie 15-20 rokov. Tieto potom môžeme dosadiť do tu prezentovaného výpočtu a takýmto „back testom" prípadne spochybniť tvrdenie z nadpisu článku. Ja samozrejme nevylučujem, že zopár takých inštrumentov sa môže nájsť. Akurát by ma zaujímalo, akým spôsobom ich bežný investor nájde medzi tisíckami iných, ktoré tú výkonnosť nemajú.
