V slobodnej spoločnosti sa transakcia (slobodná výmena torvarov a služieb) uskutoční len a práve vtedy, keď je výhodná pre obe (resp. všetky zúčastnené) strany. Dosiahnutá cena je trhová cena, ktorá je však platná práve a len pre túto jednu konkrétnu transakciu. Je síce zdanlivo logickým, ale nesprávnym zovšeobecnením, že existuje niečo ako „globálna“ trhová cena. Že sa nejaký tovar, alebo služba dá oceniť tak, že cena bude „spravodlivá“ pre množstvo rozličných transakcií. A za túto cenu by sa mal predávať.
Na druhej strane je množstvo kníh, ktoré sa nás budú snažiť presvedčiť, že ako kupujúci sme určite v nevýhode, že nedokážeme posúdiť, koľko by veci mali stáť a že sme vydaní na pospach rôznym trikom, manipuláciám a podobne.
Predstavte si, že chcete ísť na dovolenku a zháňate letenky. Máte už určité know-how, a preto máte predstavu o približnej cene letenky. Povedzme, že cena 250 euro za spiatočnú letenku je pre vás akceptovateľná. Letenku si ceníte viac, ako svojich 250 euro a preto výmenou (kúpou letenky) získate. Jednoznačne a bez akejkoľvek pochybnosti. Sledujete ceny leteniek a zrazu sa v ponuke objaví „akčná“ cena 245 euro. V súlade so svojimi doterajšími úvahami letenky kúpite. Samozrejme zafunguje zákon schválnosti a o týždeň natrafíte na zľavový kód, ktorý tú istú letenku zlacňuje o 70 euro.
V tejto chvíli sa ozve vaše emocionálne JA a začne vám vyčítať: úplne zbytočne si vyhodil 70 euro za letenku. Stačilo chvíľu počkať a bolo by to lacnejšie. Zasa ťa dobehli. No a presne toto sú emócie, ktoré vám podsúvajú vyššie spomínané názory. Ak sa budete brániť, že ste pre optimálnu cenu letenky urobili dosť, že ste kupovali po serióznom prieskume trhu, tak vám povedia, že to sú len také výhovorky, ktorými sa chcete utešiť.
A dostávame sa k jadru problému: rácio vs. emócie.
Z racionálneho hľadiska je to úplne jasné a preto si to zopakujme ešte raz:
Ak ste nakúpili slobodne a bez nátlaku za cenu, ktorú ste si vopred určili za výhodnú, nakúpili ste optimálne. Vôbec, ale skutočne vôbec v tomto prípade nezáleží na cenách tej istej služby (letenky), ktorá bola dosiahnutá pri iných transakciách. Pretože tá vaša transakcia bola pre vás výhodná. Inak by ste ju neurobili (bavíme sa zásadne len o transakciách uskutočnených slobodne).
Je v ľudskej podstate byť nespokojný. Snažiť sa dosiahnuť lepšie podmienky. Je v ľudskej podstate si vyčítať kroky, ktoré sa dali urobiť lepšie. Áno, je to normálne a ľudské. Avšak ja tvrdím, že v danom konkrétnom prípade sú to zbytočné negatívne emócie. A ich podporu považujem za nebezpečnú. Rozleptávajú vašu duševnú integritu nepravdivým tvrdením ( .... obchodníci môžu predať takmer čokoľvek za takmer akúkoľvek cenu ..., ... nedokážete určiť správnu cenu ... ), podkopávajú vaše sebavedomie. Z druhej strany vám ponúkajú akoby zbavenie sa zodpovednosti za svoje rozhodnutia. Však ste nemali šancu, niekto aj tak rozhodol (rozhodne) za vás.
Ja za takouto negatívnou propagandou vidím vždy to isté: mesiáša, ktorý príde a bude vám hovoriť, že on to dá do poriadku. Že on jediný vie určiť spravodlivú cenu, podmienky a podobne. Že pritlačí na tých „zlých“ obchodníkov, ktorí vás ohrozujú. Že stačí, ak sa vzdáte (časti) svojho slobodného rozhodovania a všetko bude lepšie.
Napríklad uvidíte na trhovisku, ako si zákazníčka kupuje sveter, ktorý má jeden rukáv kratší. Upozorníte ju. Jedna možnosť je, že vám poďakuje a sveter si nekúpi. Druhá možnosť je, že si ho naďalej bude chcieť kúpiť. A úplne najhoršie bude, ak sa z vás stane mesiáš a zavoláte na obchodnú inšpekciu. A prídu agenti tých, ktorí chcú len vaše dobro (aj keby vás mali prizabiť) a dobrovoľnú (hoci na prvý pohľad nevýhodnú) transakciu zakážu, pretože tovar nezodpovedal norme XYZ123.
A tak vás chcem všetkých poprosiť: považujem sa za svojprávneho a slobodného človeka. S prepáčením, ale čerta starého rohatého vám je do toho, aké transakcie slobodne uzatváram. Mne je úplne jedno, či sa vám zdajú nevýhodné. Pretože to, čo je, či nie je výhodne pre mňa, tak o tom chcem rozhodovať JA.
