Skúšali ste už jesť peniaze? Ako vám chutili? Alebo aj vy ku svojmu prežitiu potrebujete jedlo, ošatenie a prístrešie? Ak by vám niekto dával 200-300 euro mesačne, kde beriete tú istotu, že by vám za tie peniaze bol niekto ochotný predať svoju produkciu spotrebných statkov? Však rovnaké peniaze by dostával aj on.
Môj "nepokoj" ohľadne základného príjmu ale tkvie hlavne v tom, že chápem (aspoň si to myslím), aký problém sa snaží riešiť. Existujúci spoločenský systém vytvoril hrozivo početnú skupinu nízkopríjmových ľudí, ktorí majú problém dôstojne (vy)žiť. Ak niekde vo mne drieme socialistický diabol pokušenia, tak je práve v tom, že aj ja si myslím, že toto je veľký problém, že tí ľudia si to v podstate nezaslúžia a že im treba nejako pomôcť.
Ja by som však problém riešil opačne. Výrazným zjednodušením problémovej časti systému tak, aby úplne zmizli prekážky hlavne pre nízkopríjmovú prácu. T.j. nie peniaze zadarmo, ale podpora možnosti získať aj pomocou veľmi krátkodobej, občasnej, nízkokvalifikovanej .... práce prostriedky na obživu. Tomu sa ale budem venovať v samostatnom článku.
Tu by som sa snažil opísať systém, ktorý by mohol zabiť dve (skôr tri) muchy jednou ranou. V ekonomickej verejnosti totiž existuje početná skupina ľudí, ktorí vidia riešenie ekonomickej krízy v peňažnej (monetárnej) podpore ekonomiky. Ľudovo povedané, problém vidia v tom, že v ekonomike je málo peňazí a že postačujúcim riešením je tam tie peniaze jednoducho natlačiť. Dokonca niektorí publikovali aj príručku pre takéto tlačenie.
Ja som sa snažil už vtedy vysvetliť, prečo im to nefunguje, a kde je hlavná chyba príručky.
Hlavná chyba monetaristov (?) je totiž úplne rovnaká, ako hlavná chyba socialistov. Deklarované ciele sú v príkrom rozpore s ich realizáciou. Socialisti tvrdo odmietajú ľavicové riešenie chudoby (napríklad) cez odvodový bonus. Pretože by ich to pripravilo o moc, resp. oslabla by závislosť chudobných na opatrovateľskom štáte.
Monetaristi podobne: plné ústa, konferencie, internety jalového tárania, ako treba rozhýbať trh pomocou tlačenia nových peňazí. Kým v realite tie peniaze netlačia na žiadny trh, ale svojim kamarátom bankárom, spriazneným korporativistickým podnikateľom a podobne. Tlačia peniaze do preplnených válovov, ktorých majitelia však robia všetko preto, aby im nepretiekli na trh. A monetaristi budú vyplakávať, ako im stále to pretekanie na trh (tzv. transmisný mechanizmus), do reálnej ekonomiky nefunguje.
Asi už tušíte, kam smerujem. Ak by riešenie pomocou monetárnej podpory ekonomiky bolo myslené skutočne vážne, nie je problém ho realizovať v praxi. Tie peniaze proste nebudú tlačené na účty vyvolených, ale na účty všetkých. Ak by sme chceli ešte viac zvýšiť efektivitu transmisného mechanizmu, tak na účty chudobných, či inak osudom postihnutých. Proste na účty ľudí, ktorí tie peniaze nebudú držať ani minútu a utratia ich, t.j. do ekonomiky ich posunú okamžite.
Však dnes už monetaristi ani nezakrývajú, že tie peniaze na trh tlačia skutočne z ničoho. V minulosti to skrývali za systém pôžičiek. O ktorých síce bolo jasné, že nikdy nebudú splatené, ale mali aspoň formálnu výhovorku, prečo tlačia vybraným subjektom (vraj to "požičané" vrátia) a nie proste každému jednému.
Priaznivci rakúskej školy ekonómie teraz zotrvávajúc vo svojich pevných koľajniciach budú namietať, že tlačením peňazí na voľný trh vznikne hrozivá inflácia. Oni to však tvrdia aj o existujúcom systéme, kde sa peniaze tlačia na účty vyvolených a do ekonomiky sa majú výrazný problém dostať. A preto ani nevidíme žiadnu poriadnu infláciu.
Inflácia totiž môže vzniknúť len vtedy, keď sa v ekonomike výrazne zvýši objem peňazí (alebo rýchlosť ich obehu) a zároveň množstvo statkov zostane rovnaké. A práve tu nám prichádza na pomoc galakticky silná brzda zvyšovania objemu peňazí: štátny dlh. Peniaze totiž nielen vznikajú (budú tlačené z ničoho), peniaze v systéme aj zanikajú. Splátkou dlhov.
Keďže peniaze budú tlačené aj (alebo hlavne) na účty potrebných, nebude musieť štát vyplácať z prijatých daní sociálne dávky (včetne dôchodkov). Zároveň štátu vzrastú príjmy, pretože časť nových peňazí sa cez daňový systém dostane do štátnej pokladnice. Samozrejme, aby to celé fungovalo, potrebujeme vo výsledku prebytkové štátne rozpočty. Aby sa dal splácať štátny dlh aspoň približne v objeme natlačených peňazí.
Ako som napísal vyššie: napísané vôbec neznamená, že ja preferujem toto riešenie. Bude nasledovať ďalší článok, kde mnou preferované riešenie popíšem. Týmto článkom som len chcel poukázať na pokrytectvo tých, ktorí vodu kážu a víno pijú. Ktorí vyplakávajú nad tým, ako ten ich inak úplne geniálny systém (monetárna politika) nie a nie nakopnúť ekonomiku. Ktorí neustále vyplakávajú, ako nechce fungovať transmisný mechanizmus smerom do reálnej ekonomiky.
No nefunguje a fungovať nebude. Pokiaľ budete tie nové peniaze tlačiť výhradne pre svojich kamarátov a nie na skutočný trh.
Terminologická poznámka pod čiarou:
Na označenie istej názorovej skupiny som použil termín "monetaristi". Ja však celkom zámerne nie som sčítaný v oblasti rozpoznávania rôznych medzi sebou súperiacich skupín, pevne držiacich sa svojich akademických teórií a rochniacich sa v diskusiách, ktorým by som rozumel úplne rovnako aj keby ich viedli v japončine. Ja som sa proste vydal ťažšou cestou pochopenia vecí vlastným rozumom.
Ak vám v tomto článku vadí len nesprávne použitie termínu "monetaristi", nahraďte si ho ľubovoľným iným slovom. Na zmysle a pointe článku to podľa mňa nezmení vôbec nič.
