Tento článok nemá byť primárne o ponuke, či marketingu mBank. Je to úvaha hlavne o tom, prečo sa marketingom „zadarmo" dajú presvedčiť aj subjekty, ktoré sa tvária, že stoja na strane klienta. O svojom presvedčení o škodlivosti ankety typu zlatá minca som diskutoval priamo s jej promotérom.
U stránky, ktorá sa tvári, že porovnáva parametre a ceny finančných produktov je podľahnutie marketingovým postupom „zadarmo" ešte problematickejšie.
Ale po poriadku.
Účet v mBank som si zriadil kvôli dobrému úročeniu neviazaného vkladu. Doteraz ho využívam, aj keď na trhu by som dnes už možno našiel porovnateľné (či lepšie) ponuky. Po istom čase mi mBank ponúkla mKreditku, samozrejme úplne „zadarmo". Že zadarmo nie je, som vedel od úplného začiatku. Ale hodila sa mi kreditka, ktorú budem pužívať len občas a primárne na internete. A ktorú môžem v prípade potreby či problémov bez bolesti zrušiť.
Postupom času som však chcel skutočne plnohodnotnú záložnú kreditku pre cestovateľské účely. A tak som začal porovnávať. Porovnávací portál ukazuje mKreditku ako najlepšiu voľbu s nulovými ročnými poplatkami (do políčka Priemerný dlh na karte treba zadať nulu) mKreditka vyhrala aj u „odbornej" porty zlatej mince.
A ako je to v skutočnosti?
Bezpečnosť platobných kariet je založená na tom, že akonáhle zistíte zneužitie karty, okamžite ju zablokujete. Informáciu o zneužití potrebujete on-line, takže SMS notifikácia o každej autorizácii transakcie s kartou je nutnou súčasťou služby, ktorú budete používať. A jedna takáto SMS-ka u mKreditky stojí 10 eurocentov.
Klasickým trikom pre skryté poplatky u platobných kariet je kurz, ktorým sa prepočítavajú transakcie, uskutočnené v inej mene, ako je mena účtu. Toto bol zdroj príjmov mBank najmä v dobe, keď sme platili slovenskou korunou. Ich kurz bol (a stále je) o cca 1% horší (v neprospech klienta), ako u konkurencie. Takúto malú odchýlku si klient nemá šancu všimnúť, ale banke to pohodlne zarobí na poplatky. Povedzme, že v inej mene uhradíte kartou len 2000,- euro ročne a ročný poplatok za kartu vo výške 20,- euro je na svete.
Takže si zosumarizujme skutočné poplatky u mKreditky:
6,- euro ročne za SMS notifikácie pre 5 transakcií mesačne, to je 60 transakcií ročne
20- euro ročne získaných bankou posunutím kurzu u platieb v objeme 2000,- euro ročne v inej mene, ako je vedený účet
26,- euro ročne je poplatok, ktorý zaplatíme za „bezplatnú" mKreditku pri celkom normálnom používaní.
No a teraz sa ešte raz pozrite do rebríčka poplatkov za kreditné karty na porovnávacom portáli. Kam sa dostala mKreditka so skutočnými poplatkami? Pozorný čitateľ môže namietnuť, že aj konkurenčné produkty môžu mať skryté poplatky. Môžu, ale aj nemusia. Ja som si vybral kreditku, ktorá sa javí v porovnaní ako veľmi nevýhodná, ale viem, že v reále za ňu zaplatím menej, ako by som zaplatil za mKreditku. Takže sa dostávame k paradoxu, že mKreditku, ktorá je vraj „zadarmo", opúšťam kvôli jej vysokej cene.
Porovnávací portál, ktorý ma takto zaviedol pri jednom produkte, logicky stratil u mňa dôveryhodnosť. Ocenenie „odbornej" poroty pre kreditku, ktorá vyniká nad konkurenciou len marketingovými praktikami na oblbnutie klienta, tak takéto ocenenie budem považovať u iných produktov za úplne irelevantné, či až za negatívne.
Nech je teda ponaučením pre nás všetkých, že nie všetky spotrebiteľské portály, ktoré sa tvária, že sú na strane klienta aj reálne poskytujú hodnoverné informácie.
