Nebudem rozoberať konkrétnu štatistiku (ne)zamestnanosti konkrétneho štátu, aj keď inšpirácia bude pre veci znalých evidentná. Poďme teda informáciu za informáciou a pokúsme sa sledovať, ako sa môže meniť pohľad na výsledky zistenia podľa toho, koľko (a čo) si z tej správy prečítame. A akokoľvek sa vám to bude zdať nepravdepodobné, uvedené útržky zo štatistickej právy o (ne)zamestnanosti sa môžu vyskytnúť v jedenej a tej istej správe bez toho, aby si tá správa protirečila.
Miera nezamestnanosti (podiel počtu nezamestnaných na celkovom počte práceschopných) sa oproti minulému mesiacu znížila z 8,0% na 7,8%.
Super, vláde sa darí znižovať nezamestnanosť. O mesiac tu máme voľby, nevedel som sa rozhodnúť, ale teraz je moja voľba jasná, budem voliť vládnu stranu. Jej politika vytvorila nové pracovné miesta.
Miera zamestnanosti (podiel počtu zamestnaných na celkovom počte práceschopných) sa oproti minulému mesiacu znížila z 58,0% na 57,6%.
A toto je ako možné? To sa akože znížil počet nezamestnaných aj zamestnaných súčasne? Nuž áno, je to možné. Napríklad aj preto, že tie dve vety nehovoria o počte ne/zamestnaných, ale o miere ne/zamestnanosti.
Na pokles miery nezamestnanosti mal výrazný vplyv aj fakt, že časť nezamestnaných sa z evidencie odhlásila z dôvodu (tento dôvod uviedli), že nevidia šancu, že by si v blízkej budúcnosti našli prácu.
Koho by mala štatistika rátať do počtu nezamestnaných? Každého, kto v štatistickom zisťovaní (prieskume) uvedie, že je nezamestnaný? Že si hľadá prácu, ale nedarí sa mu ju zohnať? Aj keď v skutočnosti si až tak tú prácu nehľadá a prilepšuje si fuškami na čierno? Alebo máme medzi nezamestnaných počítať len tých, ktorí sú pripravení začať pracovať do 2 týždňov od ponuky vhodného pracovného miesta? A čo je to "vhodné pracovné miesto"?
Ak sa používa počet nezamestnaných, pripravených začať "okamžite" pracovať, počítajú sa do počtu zväčša tí, ktorí sa hlásia na nejakom príslušnom štátnom úrade. Ale keď je situácia taká, že pracovné miesto je skutočne ťažko zohnať, bude veľmi závisieť od toho, čo im nezamestnanecká registrácia prináša. Ak je to platenie zdravotného poistenia (ako napríklad na Slovensku) bude ich motivácia vyššia, ako keby registrácia slúžila výhradne a len na zisťovanie počtu nezamestnaných, pripravených k "okamžitému" nástupu do práce.
V minulom mesiaci ekonomika vytvorila 100 tisíc nových pracovných miest.
To si z nás už robí skutočne srandu. To nie je možné. Ako sa môže znížiť miera zamestnanosti, keď ekonomika vytvorila nové pracovné miesta? To tu už skutočne nikto nič negarantuje?
V minulom mesiaci sa počet práceschopného obyvateľstva zvýšil o 200 tisíc ľudí.
Nuž, predstavte si. Nie vo všetkých krajinách počet obyvateľov klesá. A ak niekde počet obyvateľov stúpa (a nie som si istý, či je to skutočne nutná podmienka), môže (bude?) to znamenať, že prah práceschopnosti prekročí viac mladých ľudí, ako je počet nových dôchodcov, ktorí z počtu práceschopných ubudnú. A to môže čísla postaviť do úplne iného svetla. Ak v krajine pribúda mesačne 200 tisíc nových práceschopných obyvateľov, tak 100 tisíc nových pracovných miest nie je žiadna výhra. To, čo sa na prvý pohľad môže zdať ako úspech (nové pracovné miesta), môže sa pri detailnejšom pohľade javiť ako problém nedostatočnej tvorby pracovných miest.
25% ľudí, ktorí v minulom mesiaci prešli zo stavu "registrovaný nezamestnaný" do stavu "zamestnaný" uviedlo, že prijali pracovné miesto z dôvodu akútnej finančnej tiesne, prijali miesto na čiastočný úväzok, či prijali miesto, ktoré im z rôznych dôvodov nevyhovuje.
Kvantita vs. kvalita. Niečo, čo sa veľmi ťažko zisťuje, či seriózne štatisticky spracováva. Mňa napríklad irituje už len ten pojem "zamestnanosť". Navádza to k dojmu, akoby cieľom bolo vytvárať práve zamestnanecké pracovné miesta. Skutočne je vám to jedno, či budete pracovať pre zamestnávateľa, alebo sa dokážete uživiť vlastným podnikaním, kde budete sám sebe pánom? Alebo úplne idálne (pre mnohých z nás): nebolo už tej práce dosť? Nie je časť pridať sa k rentiérom a presunúť sa do nejakého tropického raja? Toto samozrejme závisí aj od povahy konkrétneho človeka.
Ja viem, že štatistiky zamestnanosti za zamestnaného počítajú aj samostatne zárobkovo činnú osobu, umelcov, ľudí na voľnej nohe a podobne. Ale už len ten názov mne zaváňa tým, že štát preferuje závislú činnosť. So všetkými (ako pre koho) výhodami a nevýhodami závislosti.
-------------- Doplnené 14.12.2012
Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti oproti minulému mesiacu klesol o 14 tisíc na 312 tisíc, celkový počet vyplácaných podpôr v nezamestnanosti klesol o 25 tisíc na 3134 tisíc ľudí, ktorí poberajú podporu v nezamestnanosti.
Aha! Takže situácia sa predsa len zlepšila. My predsa chceme našou politikou zamestnanosti zabezpečiť, aby sa ľudia dokázali uživiť svojou ekonomickou aktivitou, aby neboli závislí na štáte. Takže pokles vyplácaných podpôr v nezamestnosti je úspechom.
Počet vyplácaných invalidných dôchodkov sa oproti minulému mesiacu zvýšil o 50 tisíc. Počet občanov, ktorí majú nárok na štátnu potravinovú pomoc, poskytovanú pomocou potravinových lístkov sa oproti minulému mesiacu zvýšil o 15 tisíc.
Ak štát poskytuje viacero sociálnych dávok, občan v núdzi, ktorý si nedokáže zabezpečiť obživu svojou prácou sa logicky bude snažiť nájsť takú dávku, na ktorú má nárok a pomocou ktorej si dokáže zabezpečiť svoje životné potreby. Dávky v nezamestnanosti sú pritom zvyčajne len jednou z možností, ktorej poskytovanie naviac často býva časovo obmedzené.
-------------- Koniec doplnenia zo 14.12.2012
"Verím len tým štatistikám, ktoré si sám sfalšujem."
Tento bonmot používam aj ja. Nemyslím tým však to, že by niekto upravoval získané hodnoty, ktoré vstupujú do štatistík. Ja tým myslím žiaľ bežný jav, keď sa interpretácia štatistického zisťovania (súboru čísel a vypočítaných hodnôt) prezentuje ako dôkaz nejakého tvrdenia. Ako príklad by som uviedol článok z blogu, ktorý sa nazýva "Analýza dokázala". Z môjho pohľadu totiž tie čísla tvrdenie z nadpisu nedokazujú. Tie čísla tak niekto interpretoval. A to je sakra rozdiel.
