Približne niekedy v roku 1991
Valuty sa nekupovali v bankách, ale u vekslákov. Takto vyvekslovaných 200 nemeckých mariek som si chcel uložiť na devízový účet. Na otvorenie účtu som v Bratislave, v pobočke VÚB, čakal vo fronte približne 2,5 hodiny. Na prepážke, pekne na stojáka, žiadne sedenie, som absolval byrokratickú procedúru otvorenia účtu a podávam pracovníčke tých 200 mariek. A ona na to, že peniaze sa na účet budú dať vložiť až zajtra, pretože na základe vypísaných papierov sa musí najrpv účet otvoriť v systéme. Predýchavam, niekoľkokrát pomaly počítam do desať, nechám sa poštípať na líce a následne prvý krát využívam novovzniknutú konkurenciu bánk a idem si účet otvoriť do SLSP. Moja prvá otázka: "A budem môcť po otvorení účtu aj hneď vložiť peniaze?" pre zmenu berie dych pracovníčke za prepážkou. Približne o tri roky dostávam list z VÚB, že ak urýchlene nevložím na svoj devízový účet valuty, účet bude zrušený.
Približne okolo roku 1996
Pracujem v banke a ako zamestnanec mám možnosť získať ozajstnú embosovanú, medzinárodne platnú platobnú kartu VISA. Dnes úplne bežnú kartu, ktorú vám vydajú k ľubovoľnému účtu, dokonca aj bez účtu ako kreditnú. Na to, aby ju vtedy získal normálny smrteľník, musel uložiť na špeciálny kartový účet 90.000,- Sk a platiť kartou mohol len pokiaľ na účte bol zostatok minimálne 45.000,- Sk, potom musel účet doplniť. Pre nás zamestnancov bol ten vyšší limit 20.000,- Sk. Už vtedy som rád cestoval, karta mi naozaj veľmi dobre poslúžila. Preto som nevidel nič zlé na tom, keď nám ponúkli zamestnaneckú akciu na elektronickú kartu Maestro. Do konca mesiaca v akcii len pre zamestnancov a za 300,- Sk za rok. Naozaj to bola akcia. Ďalší mesiac už bola karta dostupná pre všetkých klientov za 200,- Sk. Ja som pragmatik, nezúril som. Veď kde vám za púhych 100,- Sk dajú také praktické školenie marketingu, obchodných zručností či všeobecných zásad fungovania trhového prostredia.
Približne okolo roku 1998
na finančný trh vstupuje prvá správcovská spoločnosť a poskytuje možnosť investície do podielových fondov. Najprv som chcel ísť priamo do budovy správcovskej spoločnosti, ale keď mi telefonicky povedali, že investíciu si môžem zariadiť aj v neďalekej pobočke banky, išiel som tam. Na prepážke som požiadal o túto novú službu. Najrpv zháňali pracovníčku, ktorá by mi vedela službu poskytnúť. Tá potom vyzerala naozaj veľmi, veľmi neisto. Preto som v dobrej viere a bez náznaku nespokojnosti povedal, že ja teda nechcem zdržovať (za mnou sa vytváral zástup ďalších klientov) a že predsa len pôjdem na ústredie správcovskej spoločnosti. Pracovníčka zbledla a roztraseným hlasom ma doslova prosila, aby som neodchádzal a predsa len počkal, že ona sa bude snažiť mi vyhovieť. Všetka česť, zvládla to, hoci to trvalo dobrú hodinku. Neskôr som pochopil, že môj dobre mienený úmyslel nezdržovať a ísť na centrálu by ju s veľkou pravdepodobnosťu stál miesto. Ak by som tam, aj keď tiež nie v zlom spomenul, že na pobočke mi nevedeli vyhovieť.
A sme temer v súčasnosti, povedzme v roku 2004
Už nepracujem v banke, aj bežný účet už mám inde. A práve odtiaľ mi volá pracovník, ktorý sa predstaví ako môj osobný finančný poradca a pozýva ma na pobočku, aby sa mi predstavil osobne. Normálne by som odmietol, ale o financie sa zaujímam a tak ponuku prijímam. Najpr všeobecné bláboly, ako si ma ako klienta vážia, ako sa mi chcú individuálne venovať a tak. A v rámci týchto rečí pán osobný finančný poradca akoby medzi rečou vymenuje rôzne bankové produkty, ktoré vie, že využívam v iných bankách. Jeho prehľad ma viditeľne zaskočí, pretože sa mi hneď začne ospravedlňovať, že ak sa o mňa majú individuálne starať, museli si o mne niečo zistiť. Tak sa chvíľu rozprávame prečo používam konkurenčné produkty, posťažujem sa na nevýhody produktov tej ich banky a on sa mi snaží ponúkať produkty iné. Nakoniec mi ponúka jeden produkt, ktorý je v danej banke naozaj dobrý a mne sa hodí. Snaží sa, produkt vychvaľuje. Tak ho nechám, nech sa vyrozpráva. Potom len s úsmevom konštatujem, že tento produkt už roky využívam. Že sa v tých iných bankách na mňa asi neinformoval dostatočne, veď tam isto podobní finanční poradcovia vedia, aké produkty využívam u konkurencie, t.j. napríklad aj v banke, kde práve končím príjemný rozhovor s mojim novým finančným poradcom.
