Za všetkým hľadaj peniaze

Veľká väčšina z nás podvedome tuší, že banky majú v ekonomike iné postavenie, ako ostatné subjekty. Väčšinou sa obmedzíme na kritiku poplatkovej či úrokovej politiky, alebo na vyjadrenia, ktoré zaváňajú skôr závisťou, ako poznaním skutočnej podstaty. Podstaty fungovania peňazí. Pretože banky majú špecifické postavenie len vďaka systému, akým fungujú peniaze. Peniaze by mohli fungovať aj inak a potom by aj banky mali iné postavenie.Čo sú to peniaze?Tovarová výmena sa kedysi veľmi dávno uskutočňovala výmenou jedného tovaru za druhý, druhého za tretí, ... Postupne to bolo nepraktické a preto sa jeden tovar stal prostriedkom na výmenu tovarov ostatných. Skončilo to niekde pri zlatých minciach. Ešte stále to boli komoditné peniaze, t.j. viazané na konkrétnu komoditu (zlato). Dôležité je to, že v tých dobách muselo byť najprv zlato a až potom boli peniaze (zlaté mince). Dnes je to naopak. Ale poporiadku.Dnes sú peniaze reprezentované vkladmi nebankových subjektov (fyzických osôb a firiem) v bankách. Dôležité je to "nebankových subjektov". Vklad jednej banky u druhej banky sa za peniaze nepočíta. Medzibankové vklady sa volajú likvidita a slúžia na to, aby klienti jednej banky mohli presunúť (platiť) peniaze zo svojho účtu na účet klienta inej banky. Tak, ako sa tovary a služby vymieňajú za pomocí peňazí, tak sa peniaze vymieňajú pomocou likvidity. Áno, ešte máme aj papierové a kovové peniaze. To sa volá obeživo je tiež súčasťou peňazí, aj keď tvorí len ich menšiu časť.Zaužívanou, ale nesprávnou predstavou je to, že banky požičiavajú peniaze, ktoré u nich pred tým niekto vložil. Bývavalo. V ére komoditných peňazí. A to už bolo táááák dáááávno. To ešte ani len tie banky neboli.Celkovú sumu peňazí v ekonomike pozná a sleduje Národná banka Slovenka. Celkovú sumu peňazí počíta ako peňažné agregáty. M0 obsahuje obeživo, M1 obsahuje M0 plus netermínové vklady, M2 obsahuje M1 plus termínované vklady, vklady v cudzej mene. Pre znalcov: áno, asi už bude aj M3, proste treba brať M s najvyšším číslom.Celková suma peňazí v ekonomike je teda hodnota M2. K 30.9.2005 to bolo 793,6 mld Sk. Ku 30.9.2001 to bolo len 611,9 mld Sk. Za štyri roky je to nárast o 181,7 mld Sk, čo je nárast o cca 30%. Pre zaujímavosť, za tú istú dobu bola inflácia cca 21%. Údaje sú z oficiálnej stránky www.nbs.sk. Objem peňazí v ekonomike teda rastie. A teraz to podstatné: ako vznikajú (pribúdajú) peniaze?Jednoducho. Podpisom úverovej zmluvy. Najpr je úver, potom je vklad (teda peniaze). Akokoľvek neuveriteľne sa to javí, je to presne naopak, ako si drvivá väčšina z nás myslí. Banka na poskytnutie úveru nepotrebuje ani korunu vkladu. Pretože banka si peniaze vytvorí tak, že ich pripíše na účet, na ktorom predtým bola nula. Banka vám pripíše na účet peniaze, ktoré predtým vôbec neexistovali. To by bolo celkom super, keby zároveň nechcela od vás podpis na úverovú zmluvu :((.Ako to vyzerá v účtovníctve banky?V čase t0 (pred podpisom úverovej zmluvy) mala banka aktíva (podpísané úverové zmluvy) v hodnote, ktorá sa rovná sume vkladov na účtoch klientov, čo sú zasa záväzky banky. Takže suma aktív sa rovná sume záväzkov. V čase t1 (po podpise úverovej zmluvy) pribudla banke medzi aktíva pohľadávka voči vám (povedzme na 1mil Sk) a vám na účet (banke medzi záväzky) pribudlo úplne nových, predtým neexistujúcich 1mil Sk. Z hľadiska účtovníctva banky: suma aktív sa opäť rovná sume záväzkov. Podobne aj u vás: máte nových 1mil Sk, ale aj nový záväzok. Takže všetko je v najlepšom poriadku.Pokračovanie nabudúce.Aby však nedošlo k nedorozumeniu: nepatrím medzi tých, ktorí si myslia, že všetko je to jeden kolosálny podvod. Že nás prostredníctvom bánk ovládajú a zotročujú. Veď vy viete kto. Naopak, takýto jednoduchý záver dôrazne odmietam. Úprimne sa desím jednoduchých záverov a ešte viac z nich vyplývajúcich jednoduchých riešení.Tiež si však nemyslím, že je to tak úplne v poriadku. Že by to nemohlo a nemalo byť aspoň o kúsok inak. Ale o tom už naozaj nabudúce. Áno, aj o tých úrokoch až nabudúce.