Staršiemu manželskému páru učiteľov klavírnej hry sa stane to, čo sa žiaľ v živote stáva a čoho sa každý z nás bojí. Lekárska veda dosiahla nevídané pokroky, ale aj majster tesár sa utne. A tak po vraj štandadnej operácii ostane starému pánovi v opatere na pol tela ochrnutá žena. Zrejme si v nemocnici užila svoje, pretože prvé a zásadné želanie, ktoré vysloví po návrate z nemocnice je, aby ju tam muž už nikdy nedovolil umiestniť.
Starý pán sa skutočne snaží. Dlhé desiatky minút divák sleduje dokumentárny program o tom, aké úkony sú potrebné pri starostlivosti o nevládnu osobu. Ako ťažké je pre starého pána ju premiestniť z vozíka na kreslo, do postele. Ako ťažko je vykonať telesnú potrebu ...
Stav starej pani sa postupne zhoršuje, aby sme mohli sledovať aj postupy ako vymeniť plienku, rozmixovať kašu a nakŕmiť nevládnu osobu. Všetko ako v realite. Jasne vidíte, aká značka plienok, či balenej vody je tá najláskavejšia.
Nie, nemýľte sa, toto nie je reality show. Tu predsa hlavní hrdinovia neprežívajú svoje trápenie. Oni ho len excelentne hrajú. Reálne obrázky z liečebne dlhodobo chorých, či z hospicu by predsa študovaného estéta mohli rozhodiť. Záverečná scéna filmu, kde starý pán už proste nevydržal a svoju Lásku surovo zadusil vankúšom je vrcholom filmovej estetiky. Divák sleduje boj nevládnej o život so svojim starkým plnohodnotné 2-3 minúty. Kope jednou nohou, ktorú ešte ovláda, bráni sa jednou ešte ako tak pohyblivou rukou. Nič však nepomáha. Je koniec.
