Štát je organizácia, ktorá má monopol na legálne použitie násilia na určitom území. Násilie používa (čisto teoreticky :) len na vynútenie v spoločnosti dohodnutých pravidiel, ktoré boli definované zákonodarnou zložkou moci (volenými zástupcami občanov). V prípade sporov medzi občanmi o tom, kto v danom spore porušil pravidlá rozhodne súdna zložka moci. Výkonná zložka moci voči tomuto porušiteľovi použije legálne násilie. Spor sa vyrieši práve a len použitím násilia, prípade hrozbou jeho použitia. Neexistuje iný dôvod, aby porušiteľ zmenil názor.
Dnes však vidíme, že ak je spotrebiteľ v spore s poskytovateľom služby, neobráti sa na súd, ale na médiá. A tie problém (vy)riešia. Samozrejme tiež použitím násilia. Ak by nebolo potrebné násilie, prečo inak by poskytovateľ zmenil názor?
No dobre, ale keď v spoločnosti pracujú súdy tak ako pracujú, prečo by sa občan nemal obrátiť na niekoho, kto jeho oprávnené právo na nápravu zabezpečí? Veď predsa občan nechce nič viac, ako mu podľa zákona patrí? Tak prečo nevyužiť ponuku médií?
Predstavte si, že nejakou zhodou okolností bývate na Litvínovskom sídlisku Jánov. Realitné spoločnosti sem hromande sťahujú neprispôsobivých občanov. Prestávate sa cítiť bezpečne. Volania na políciu už nepočítate. Polícia, ani štát ako taký vám nevedia pomôcť. Dokonca sa vám zdá, že majú bližší vzťah k tým druhým. A zrazu sa pre vašu ochranu ponúkajú "ochrancovia občanov". Problém je riešiteľný jedine násilím (resp. jeho hrozbou), podobne ako všetky ostatné spory. Tak ako, využijete služby "občianskych aktivistov"? Veľká väčšina spoluobčanov bude na vašej strane podobne, ako je veľká väčšina diskutujúcich na strane sťažovateľov na stránke staznosti.sme.sk.
Na začiatku bola určite správna myšlienka. Keď si čítam stránku "Ako sa sťažovať", podpísal by som každú radu. Akurát keby sa sťažovatelia tými radami riadili, tak by kolónka "Sťažnosti" zívala prázdnotou. Aj ostatné stránky, napríklad blog projektu sú presne to, čo si pod efektívnou pomocou spoluobčanom predstavujem.
Takže sa našiel správny človek so správnym nápadom. Nechce ho však realizovať len ako svoje hobby, z niečoho musí aj žiť. A tak ide za svojim zamestnávateľom. Zamestnávateľ je podnikateľský subjekt, ktorého cieľom je tvorba zisku. Pre zisk potrebuje čítanosť. A národ (nielen) slovenský je síce temer úplne nekritický ku kvalite "služieb" štátu, za ktoré platí cca 50% svojho príjmu, ale zato je veľmi kritický k zlým podnikateľom, ktorí podnikajú asi len preto, aby uspokojili svoje zbohatlícke chúťky a zákazník je pre nich len dojná krava (kým štát je ochranca, tzv. dobrý výpalník)
Čítanosť projektu preto zabezpečia najmä chronickí sťažovatelia, závistlivci všetkého druhu a podobne. V každom prípade komerčný úspech projektu je tým väčší, čím sú výsledky riešenia sťažností viac v prospech "chudáka občana". Svojho času (už dosť dávno) som bol na jednom stretnutí, ktorého sa zúčastnila aj ochrankyňa spotrebiteľov, istá pani Marta. Diskusia za zvrtla na posudzovanie ponúk mobilných operátorov. Pani Marta navrhovala veľmi tvrdé postihy za ich "nekalé" praktiky. Až sa jej niekto spýtal, že veď to by mohlo viesť až k ich krachu a ako by sme potom mobilne telefonovali? Pani Marta sebavedome odpovedala, že ona mobil nemá a mať nebude a že mobilných operátorov teda škoda nebude ... A o tom to je. Koľko z diskutujúcich a čitanosť zvyšujúcich klientov portálu sťažnosti má záujem, či potrebu kritizovanú službu skutočne využívať a koľko z nich si len potrebuje odventilovať nejaké svoje komplexy? Do čítanosti sa počítajú a teda zisky prevádzkovateľa zvyšujú všetci ...
Samozrejme, prevádzkovateľ projektu má tiež svoje svedomie. Nemusí čítanosť pomocou neobjektivity špičkovať až do extrému. Ale o nestrannom posudzovaní, či vedení portálu je zmysluplné pochybovať. Úvodzovky pri vyššie spomenutých "ochrancoch občanov" sú tam zámerne a na znak toho, že si veľmi dobre uvedomujem, že rozdiel v prístupe, praktikách a cieľoch je veľmi veľký.
V každom prípade je podľa mňa podstatné si uvedomiť, že spory štát rieši skutočne len a práve hrozbou legálneho použitia násilia. A preto aj mediálne riešenie je riešenie násilné. Uvedomujeme si, že v modernej spoločnosti máme štvrtú mocenskú silu? Médiá, ktoré však zároveň podnikajú za účelom tvorby zisku.
