Keď som sa cez Vianoce prehraboval informáciami o projekte, do ktorého som sa koncom roka rozhodol prispievať aj ja, narazil som v opise jeho stručnej histórie aj na nasledovné:
december 2004
SME začína prijímať e-mailové prihlášky do blogu - od autorov sa žiada ...... a napísanie krátkeho slohu na tému "prečo som vždy túžil písať zadarmo pre SME".
Pre amatérskeho rozkrývača skutočnej podstaty vecí nemôže byť lepšej nahrávky na smeč.
V nemenovanom slovenskom .týždenníku som narazil na výborné pojednanie o histórii porcelánu. V časoch dávno minulých jeden alchymista utekal pred kráľom, ktorý prekukol to, že z hliny mu veru alchymista zlato nevyrobí. Prichýlil ho iný kráľ. Bolo to v dobách, keď tajomstvo výroby porcelánu poznali len Číňania. Európania ho od nich draho kupovali. Kráľ mal pre porcelán slabosť a nemálo peňazí (zlata) utratil práve zaň. Alchymistu tlačili termíny a možno práve preto sa mu neurónové siete v jeho mozgu pospájali správne. Prečo by mal z hliny vyrobiť zlato, keď ho kráľ aj tak vymení za porcelán? Prečo nevyrobiť rovno ten porcelán? To sa mu aj podarilo a kráľ už porcelán kupovať nemusel. Naopak, on ten porcelán začal predávať. A potom, že z hliny sa zlato vyrobiť nedá.
Podobne je to aj s mojim písaním na blog. Nepíšem a nechcem písať pre honorár za prípadné uverejnenie článkov v tlačenom SME. Honorár sú peniaze a peniaze samé o sebe žiadnou hodnotou nie sú. Peniaze sú len prostriedkom na výmenu hodnôt. Pripusťme na chvíľu, že nejaký môj článok bude mať pre SME hodnotu povedzme 300 korún a že ich dostanem vyplatené ako honorár. Ja však chcem nejakú (proti)hodnotu, nie 300 korún. Pretože sa poznám viem, že 300 korún by som temer s určitosťou vymenil za fľašku dobrého vína. Čo, priznajme si, žiadnu pridanú hodnotu neprináša.
Do školy som chodil ešte za komunizmu. Zo slohu najlepšie za tri, diktát bol dobrý, ak nebol za päť. Načo mi bude štylisticky pekné a gramaticky správne vyjadrovanie, keď vyjadriť svoj skutočný názor aj tak nemožno? Ale doba sa zrazu zmenila, z puberty som tiež vyrástol. (dúfam) ...... Aj keď výrazne preferujem podstatu veci, musel som uznať, že aj forma je dôležitá. Aj na presadenie akokoľvek kvalitných, čisto odborných riešení je potrebné vedieť argumentovať. Schopnosť vedieť sa jasne a zrozumiteľne vyjadriť, vysvetliť podstatu veci a prezentovať výhody navrhovaného riešenia aj ľuďom, ktorí nie sú špecialistami v danej oblasti, výrazne zvyšuje hodnotu produktu. Naviac všeobecne uznávané názory na niektoré problémy v spoločnosti podľa mňa dosť postrádajú pohľad zo strany zdravého rozumu. Takže to skúšam na svojom blogu. Nie zmeniť svet. Len celkom egoisticky získať určité nové vedomosti, schopnosti, ktoré môžu posunúť ďalej mňa ako jednotlivca. Získať niečo, čo sa dá len veľmi obtiažne kúpiť za peniaze. Čo ale, ak to trocha preženiem, môže zvýšiť napríklad moju hodnotu na trhu práce. Takže sa nehanbím za to, že nepíšem zadarmo, že mi to prináša osoh, že to robím preto, pretože je to pre mňa prospešné. Svojim čitateľom predsa celkom logicky tiež musím ponúknuť istú protihodnotu vo forme informácií, trochy zábavy, iného pohľadu na problém, námetov na zamyslenie a podobne. Inak by som nedostal spätnú väzbu, ktorá mi ukazuje, ako ďalej, kde robím chyby.
Veľmi si cením otvorenosť projektu blog.sme.sk voči blogerom. Kto chápať chce, po prečítaní si pochopí zámer autorov. Dozvie sa aj to, ako písať, aby bol článok uverejnený v tlačenej verzii novín a aby výsledkom bol aj honorár. Tiež sa dozvie, prečo a akých autorov projekt celkom otvorene protežuje. Nie je na tom nič zlé. Je to tiež len komerčný projekt, ktorý svojmu vydavateľovi musí priniesť nejakú reálnu pridanú hodnotu.
Napríklad ja som sa v týchto kategóriách nenašiel. Pretože ja by som práve chcel využiť výhody internetového média oproti tlačenému. Technické výhody ako sú hypertextové odkazy na iné články. O poznanie slobodnejší priestor na vyjadrenie aj výrazne menšinových názorov, ktoré ani náhodou nepatria do rubriky Cukríky&Medíky, takže ani vysoká karma sa ma netýka. Rád využívam tiež možnosť podnietiť on-line diskusiu s cieľom sa z nej niečo nové naučiť. Minimálne si precvičiť argumentáciu v prospech svojho názoru. Moje články budú do tlačenej verzie vhodné len zriedka, ak vôbec. A určite nepatrím ani medzi ľudí, ktorých by SME potrebovalo držať. To skôr uvidíte slona lietať, ako mňa utekať :-))).
Ak by sa predsa len v SME rozhodli odmeniť niektorý môj článok na blogu honorárom, berte toto ako môj verejný prísľub, že obdržanú sumu zaokrúhlim smerom nahor na celé stokoruny a výsledok bez zbytočného odkladu prevediem na účet charitatívnej organizácie.
Takže tu máme projekt, ktorý má svoje pravidlá. Podľa mňa je celkom legálne a správne, ak sa jednotlivci v rámci týchto pravidiel budú snažiť získať pre seba niečo nové, nejaký osobný prospech. Každý inak a každý po svojom. Neverte rozšírenému bludu, že keď jeden získa, niekto iný musí stratiť. Slobodná spoločnosť je založená na slobodnej výmene hodnôt a to celkom prirodzene umožní len také transakcie, ktoré sú výhodné pre obe strany. A blog.sme.sk je práve takýto slobodný priestor. Ja si to cením.
