Ak si nakúpite v hypermarkete, tiež protestujete pri východe, kde od Vás žiadajú za tovar zaplatiť? Alebo protestujete len proti platbe za noviny so spravodajstvom, či platbe za detský tovar? Alebo ste charakter a protestuje len vtedy, keď nie je možné zaplatiť platobnou kartou, čo je však viditeľne uvedené už pri vchode do obchodu?
Na začiatok dôležitá poznámka: ak platím za služby káblovej televízie a neplatím za extra spoplatnené kanály, nejde o platbu za relácie TV staníc. Platím len za šírenie ich signálu. Tejto platbe sa dá vyhnúť tak, že si príjem zabezpečím iným spôsobom, napríklad satelitným prijímačom. Ktorý však tiež samozrejme nie je zadarmo.
Keďže každý potrebuje z niečoho žiť, aj TV stanice musia získavať prostriedky od svojich divákov. Voľne šíriteľné, resp. „nespoplatnené" stanice to robia úplne legitímne tak, že program prerušujú reklamou. A prerušujú ho na tých miestach a vo frekvencii, ktoré im zaručia ziskovosť. To je jediný rozumný parameter, ktorý by stanica pri umiestňovaní reklamy mala posudzovať. Pretože cieľom každého skutočného podnikania je tvorba zisku. Nie, výchova vašich ratolestí k povinnostiam prevádzkovateľa TV stanice nepatrí. Skutočne.
Z môjho pohľadu je teda otázka, či by nás štát nemal chrániť pred platením za využívané služby, resp. či by štát nemal regulovať formu a spôsob vyberania poplatkov za služby, poskytované na slobodnom trhu, kde funguje konkurencia a možnosť výberu (včetne najdôležitejšej z možností - služby nevyužívať) ... táto otázka je z môjho pohľadu úplne nepatričná, neslušná, nekorektná .... proste v slušnej spoločnosti úplne tabu.
Z môjho pohľadu je zaujímavá otázka, či je správne program reklamou spoplatených médií sledovať, ale samotné reklamy zámerne vynechávať, t.j. „neplatiť". Úprimne sa priznávam, že používam práve tento spôsob sledovania „bezplatných" médií. Môj internetový prehliadač mi zobrazuje len tie časti webových stránok, kde sa reklama nevyskytuje. A nielen to. Najväčšou brzdou rýchleho načítania stránok nie sú ani tak reklamy, ako skryté skripty tretích strán, ktoré merajú návštevnosť stránok a sú ešte dôležitejšou súčaťou systému úhrad za „bezplatný" obsah. A ako čerešničku na torte priznávam používanie pomôcky Readability (verzia add-on do firefoxu), ktorá zobrazí len a práve textovú informáciu, a to v oveľa čitateľnejšej forme, ako je návštevníkovi stránok bežne prezentovaná. Na čítanie blogov ako stvorené.
Podobné technické možnosti sú pri sledovaní TV staníc, spoplatených formou reklamy. Povedzme, že film s trvaním 2 hodín je na TV Hnoj naplánovaný od 20:00 do 23:00. O 20:00 sa mi teda automaticky zapne nahrávanie daného programu. Ja si k TV sadám o 21:00 a púšťam si program zo záznamu, pričom nahrávanie stále beží. Ak sa dopozerám k reklamnému prerušeniu, posuniem si záznam na pokračovanie relácie. Ak by som potreboval riešiť spoplatnenie detských programov, tak ho buď s dieťaťom priamo sledujem (a reklamy preskakujem), alebo si program nahrám, upravím a dieťaťu pustím upravený. Pričom úprava sa nemusí týkať len reklamy. Áno, cenzurujem, pretože dieťa má vychovávať rodič, nie ulica, nie dramaturgia a reklamné oddelenia TV staníc a už vôbec nie štát.
Podobne napríklad reklamy počas letu nízkonákladovou leteckou spoločnosťou. Po usadení sa na miesto si na uši zakladám slúchadlá s aktívnym rušením okolitého hluku, do ktorých si pustím svoj „program". Ideálne opakovanie slovíčiek jazyka krajiny, kde dúfam, že toto lietadlo úspešne pristane.
Je však vyhýbanie sa plateniu za službu skrze konzumáciu reklamy „morálne"? Je to rozumný spôsob, ktorý nebude mať neželané následky?
Na jeseň si u susedov v Rakúsku môžete kúpiť pekné dekoračné tekvice aj formou samoobsluhy. Zoberiete tekvicu a príslušný obnos (je uvedený pre daný typ tekvice) vhodíte do kasičky. Ak by sa Vám zdalo, že načo platiť, tak odpoveď je jasná: aby ste túto službu mohli využívať aj na budúci rok. Pretože ak dodávateľ tekvíc nedostane zaplatené, logicky ich tam na budúci rok nepripraví. Váš nákup „zadarmo" bude teda jednorázový. Služba samotná zanikne.
Neplatenie teda funguje len za predpokladu, že tých, čo neplatia, je výrazne menej ako tých, čo platia. Jedno, či za tekvice drobnými (za tekvice zásadne platím), alebo za obsah pozeraním reklamy (reklamu zásadne ignorujem). Ja si to uvedomujem, beriem na vedomie možné dôsledky. Vážim si možností slobodného trhu. Zažil som dobu bez možnosti slobodného výberu a preto zvažujem aj dôsledky svojich slobodných trhových rozhodnutí. Konzekvencie s plnou dôverou nechávam v tých najspravodlivejších rukách, v rukách slobodného trhu. A to aj (či najmä) vtedy, keď by mi môj dobrotivý výpalník (štát) núkal lepšie podmienky na úkor druhej strany slobodnej výmeny.
