Aj keď tento článok možno vyznie opačne, osobne proti pánovi Kaníkovi nemám nič. Naopak. Veľmi si vážim, že na moju otázku odpovedal priamo, bez náznaku snahy sa priamej odpovedi vyhnúť. Rovnako si vážim, že aj v sále plnej oponentov svoj názor prezentoval otvorene, nevyhýbal sa jasným stanoviskám. Od politika je to skutočne chválihodné a obdivu hodné.
Veď si len skúste predstaviť, ako by sa zmenilo vaše volebné rozhodnutie, keby „pravicové" strany boli vopred jasne prezentovali, že:
Komunistický kôň so šašom v sedle zostane na hlavnom hradnom námestí
Vynútené vlastenestvo v školách premiérka zaklincuje tým, že tie symboly detičky môžu nielen povinne adorovať, oni si ich dokonca môžu povinne aj vyrobiť
Používať neslovenský jazyk bude stále trestné, akurát pokuty sa dočasne zmiernia, či sa nebudú aplikovať
Opatrenie na zníženie počtu občanov SR (odňatie občianstva) zostane v platnosti, pretože o svetobežníkov a iné podvratné živly republika záujem nemá
Šetrenie v rozpočte bude znamenať nárast jeho výdavkov z očakávanej skutočnosti 2010 vo výške 15 846,6 miliónov na „šetriacich" naplánovaných 16 915,5 miliónov
Minimálna mzda a jej pravidelné zvyšovanie zostanú súčasťou hospodárskej politiky štátu
Vianočné dôchodky zostanú súčasťou systému uplácania geriatrickej voličskej základne peniazmi, požičanými od vnukov našich vnukov
A ako bonus sa „pravica" bude venovať deleniu nielen veľkej koristi typu miliónových zákaziek štátneho SEPSu, ale deliť sa budú pomaly aj pozície upratovačiek v štátnych úradoch
Dôchodkový omyl prvý: Kapitalizačný 2.pilier rieši demografický problém dôchodkového systému
Demografický problém: postupom času bude pribúdať dôchodcov a ubúdať pracujúcich. Postupom času bude čoraz menej pracujúcich na jedného dôchodcu. Pracujúci produkujú spotrebné tovary potrebné k životu, kým dôchodcovia ich len spotrebúvajú.
Sporiteľom v 2.pilieri sa ich peňažné úspory menia (nákupom na finančných trhoch) za finančné aktíva (FA), čo sú typicky akcie a dlhopisy. Na dôchodku si budú tieto FA vymieňať (predávať) za peniaze a cieľovo za spotrebné tovary.
A teraz: Kým je pracujúcich „veľa", je veľa aj kupujúcich na finančných trhoch. Veľa pracujúcich/kupujúcich tvorí veľký dopyt k ponuke FA. Veľký dopyt znamená vyššiu cenu. Dnešní pracujúci si teda nakupujú FA za relatívne „vyššiu" cenu. Po prepuknutí demografického problému sa to obráti. Veľa dôchodcov znamená veľkú ponuku FA na predaj. Veľká ponuka a slabší dopyt (málo nových pracujúcich, kupujúcich si FA do dôchodkových fondov) znamená relatívne nižšiu cenu. Takže dnešní pracujúci a budúci dôchodcovia budú svoje „draho" nakúpené FA predávať „lacno".
A to sme len v prvej polovici nezhodnotenia kapitalizačných dôchodkových úspor. Pretože dôchodcovia nebudú spotrebovávať peniaze samotné. Oni si budú potrebovať za ne kúpiť spotrebné tovary. Ale opäť demografia: pracujúcich (a teda aj spotrebných tovarov) bude stále menej, kým pasívnych spotrebiteľov (dôchodcov) bude stále viac a teda ceny spotrebných tovarov budú rásť.
Zástancovia 2.pilera tu zvyknú argumentovať, že tvorba kapitálu (sporenie) prispeje k vyššej efektivite a teda že menej pracujúcich dokáže pokryť potrebu. Tak sa skúsme pozrieť na produkciu tých spotrebných statkov, ktoré budú potrebovať dôchodcovia. A skúsme sa zamyslieť, či ich produkcia je trhová, v konkurenčnom prostredí, kde by nárast kapitálu mohol zvýšiť produkciu:
Teplo, energie všeobecne:
Zabezpečované zväčša monopolmi, nedá sa počítať s tým, že dôchodcovia si budú môcť jednoducho vyberať na konkurenčnom trhu poskytovateľov energií. Energetický trh je silne regulovaný štátom. Regulácie neprospievajú spotrebiteľom, ale záujmovým skupinám. Akutálne napríklad producentom „zelenej" energie. Štát núti spotrebiteľov kupovať si predraženú elektrinu z „obnoviteľných" zdrojov, zisky z týchto „inovácií" idú jednoznačne do vrecák producentov, náklady sú na strane spotrebiteľov.
Zelenou propagandou ovplyvnení voliči odmietajú aj tie inovácie, resp. efektívne spôsoby získavania energií, ktoré by mohli prispieť k zvýšeniu produkcie za nižšie ceny (jadrová energia?).
Zdravotnícke služby:
Už o zopár rokov nebude na Slovenku dosť zubárov. O ďalších 10 rokov to isté bude u lekárov všeobecne. Štát doslova výpalníckym spôsobom udržuje ceny zdravotníckych služieb na nereálne nízkej (netrhovej) úrovni. Lekárov neplatí, tí odchádzajú, resp. sa nechávajú financovať pacientom nelegálne. Áno, v dôchodku možno na papieri budú tieto služby lacné. Ale nebudú k dispozícii. Alebo budú, ale bude treba platiť oveľa väčšie úplatky, ako dnes. Štát zdravotnícky trh obmedzuje ešte viac, ako trh energetický. Vyššia efektivita, konkurenčné prostredie ... toto rozhodne budúcim dôchodcom ohľadne zdravotníctva nehrozí.
Potraviny:
Tzv. „environmentálna" propaganda silných poľnohospodárskych lobistov v Európe priamo zakazuje využívať metódy, ktoré by viedli k efektívnejšej produkcii potravín.
Ono s tým vplyvom kapitálu na zvyšovanie efektivity je to podobný omyl, ako že inflačné indexovanie dôchodkov zachováva ich kúpnu silu. Pretože inflácia sa počíta so spotrebného koša všetkých tovarov, kým inflácia „dôchodcovského" spotrebného koša je zväčša číslo dosť rozdielne. Áno, kapitál podporí inovácie a konkurenciu, akurát nie v oblastiach produkcie tých spotrebných statkov a služieb, ktoré budú potrebné pre narastajúce množštvo dôchodcov.
Dôchodkový omyl druhý: Zásluhový dôchodkový systém je správny a spravodlivý.
Samo o sebe to samozrejme je pravda. Akurát pán Kaník hovorí o dôchodkovom systéme, zabezpečovanom štátom. Tvrdí, že zásluhovosť zvyšuje motiváciu platiť povinné dôchodkové poistenie. On ho dokonca skutočne porovnáva s komerčným poistením (to je jeho tretí omyl). Poistenie sa však uzatvára proti málo pravdepodobnej udalosti, u ktorej si všetci želáme, aby nenastala. Kým čo najdlhšie užívanie si dôchodku si všetci želáme.
Štát má zabezpečovať solidaritu. Nie podnikať, nie poskystovať služby, dostupné na slobodnom trhu. Štátny dôchodkový systém mám byť len a práve solidárny, je to súčasť sociálneho systému a dôchodok je sociálna dávka.
Zásluhovosť nemá zabezpečovať štát. Tú má zabezpečovať trh. Neexistuje jediný racionálny dôvod, prečo by zásluhovosť mala byť pre všetkých zabezpečená jediným, štátom riadeným systémom. Dnešný systém: viac prispievaš, viac budeš poberať nie je motivačný, je naopak demotivačný.
Mladý šikovný, úšpešný, svojprávny a zodpovedný muž totiž kalkuluje nasledovne:
(jeho príjem je nad hranicou platby odvodov na dôchodok)
Do sociálnej poisťovne posiela (on a jeho zamestnávateľ) mesačne 677,40 euro (starobné a garančný fond). Z toho 409,42 eura do zásluhového prvého piliera a 267,97 do zásluhového kapitalizačného (ale štátom vynucovaného) piliera. Zároveň však potrebuje aj niekde bývať. Je to kapitalista starého strihu, na finančné manipulácie a špekulácie neverí, chcel by preto investovať (cez hypotéku) do nehnuteľnosti (dom, nezávislý zdroj vody a tepla, záhradka a kus lesa na palivo). Peňažnú dôchodkovú rentu si predstavuje ako rentu z reverznej hypotéky z takto získanej nehnuteľnosti.
Ale chyba lávky. Kaníkov dôchodkový systém mu nedáva možnosť použiť prostriedky pre svoj zásluhový dôchodok (časť 1. a celý 2. pilier) na úhradu splátok investičnej hypotéky. Aj keď má mladý muž sociálne cítenie a chápe, že je jeho povinnosťou prispievať do solidárneho dôchodkového systému pre súčasných dôchodcov, systém mu nedáva na výber. Je to všetko, alebo nič. Nedá sa do systému neplatiť len a práve „zásluhová" časť, ktorú chce mladý muž použiť mimo ponuky starostlivého sociálno demokratického štátu podľa svojej preferencie (na časť splátky hypotéky).
Mladý muž istý čas bojuje so svojim sociálnym svedomím a mladíckou naivitou. Ale čísla nepustia. Oslovuje preto firmu pani Mihálovej (alebo inú podobnú firmu) so zadaním vypracovať taký právny model inkasa svojich príjmov, ktorý ho zo štátneho, vynútene kombinovaného (solidarita+zásluhovosť) vyviaže. Mladý muž sa stáva majiteľom jednoosobovej s.r.o. a príjmy si vypláca ako podiel na zisku.
A tak sa mladý muž, chtiac či nechtiac, stáva klientom nultého dôchodkového piliera. Pretože pán Kaník síce hovorí, že nič neprispieva a nič nebude dostávať a že to je pre systém neutrálne. Ale nie je. Pretože páni z ministerstva financií veľmi dobre vedia, že dôchodok pod úroveň životného minima budú musieť dorovnať príslušnou sociálnou dávkou. A nie je to vinou asociálneho správania sa mladého muža. Je to spôsobené zlým dôchodkovým systémom. Ktorý sa nedá opraviť zmenou parametrov. Ktorý potrebuje zmenu systémovú. Oddelenie štátom zabezpečeného solidárneho systému (dôchodok je sociálna dávka) od zásluhového systému, so slobodnou možnosťou pre každého občana si ho realizovať po svojom. Na slobodnom a konkurenčnom trhu možností dôchodkového zabezpečenia.
