Strana smer nedokázala a nedokáže presadiť svoju víziu jednej zdravotnej poisťovne bez toho, aby po ceste štát neprehral zopár extrémne drahých medzinárodných súdnych sporov. Prístup strany smer je v súlade so spôsobmi sociálno demokratickej politiky dnešnej doby. Nezaujíma ich, či je navrhované riešenie vôbec realizovateľné, nezaujíma ich, či je v súlade s existujúcim právnym poriadkom, a už vôbec ich nezaujíma cena, ktorú za logicky sfušované a len násilím pretlačené riešenie zaplatí štát. Však v tomto prípade naozaj platí, že štát sme my, občania, ktorí to celé nakoniec zaplatia.
Barroso, Hollande, Van Rompuy, Merkelová, Juncker ..... a Fico. Ako by ich jedna mater mala. Klamstvo ako pracovná metóda. S radosťou splnia každé želanie svojich voličov, aj keby ich pri tom mali nechať vykrvácať. Legendárne "krízové" stretnutia papalášov bruselského politbyra, kde sa dohody uzatvárali zásadne v noci a niekedy už ráno neplatilo nič z toho, čo bolo sľúbené, dohodnuté, či podpísané. Ale pred kamerami vyzerali presne podľa marketingového plánu svojich spindoktorov: temer do odpadnutia umorení prácou pre blaho voliča. Národ si žiada, národ dostáva.
Opozičná kritika extrémne drahej a cez mŕtvoly idúcej realizácie želania voličskej základne je úplne v poriadku. A je to potrebná a záslužná práca.
Problém je v tom, že pri kritike to aj končí. Alebo je to skutočne tak, že všetky opozičné, či nebodaj aj pravicové strany považujú existujúci korporativistický systém financovania zdravotníctva za dobrý?
Skúsme si tento systém v skratke popísať bez rešpektovania príručky mladého pravičiara:
Nie je to poistné, je to daň.
Do systému platia najviac tí, čo z neho najmenej čerpajú a naopak.
Zisk poisťovne pochádza z platieb, ktoré nie sú dobrovoľné, ale sú vymáhané násilím.
Zvýšenie zisku sa dá dosiahnuť aj zvýšením sadzby poistného, bez zlepšenia zdravotnej služby pre klienta.
Poisťovne neposkytujú potenciálnemu pacientovi žiadnu zdravotnícku službu.
Poisťovňa má k dipozícii aj iné peniaze, ako sú peniaze od ich vlastných poistencov.
Výška príjmu poisťovne závisí aj od zložitých výpočtov, ktorých vzorce vypracoval štátny úradník.
Pri objeme zdravotného výpalného stačí "úprava" vzorca o desatinky percenta a bezprácny zisk v desiatkach miliónov euro je na svete.
Konkurencia skutočne pomáha. Privatizácia je naozaj správnym riešením. Akurát v oblasti zdravotníctva by sa to muselo týkať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a nie systému prerozdeľovania výpalného. Aj "pravicová" a "liberálna" SaS však chce dosiahnuť zlepšienie zdravotnej starostlivosti tým, že ak lekári nebudú ochotní pracovať za štátom vynútené mzdy, pôjdu pekne do basy, hajzli.
Pričom existuje riešenie, ktoré by mohlo vyhovovať obom názorovým stranám. Základnú zdravotnú starostlivosť by hradil štát zo solidárneho systému (daní) a platby za nadštandard by si ľudia mohli dobrovoľne poistiť u existujúcich zdravotných poisťovní. Ktorým by tak nikto biznis nezobral, len by ho presunul do skutočnej poistnej podstaty. A my občania, ktorí to platíme, by sme aspoň vedeli, čo konkrétne máme hradené štátom a čo si musíme priplácať. Pretože presná a konkrétna definícia základnej zdravotnej starostlivosti je niečo, čo tu skutočne akútne chýba.
Nuž ale, politické strany len saturujú dopyt svojich voličov. Dopyt po ideologickom súboji, po možnosti sa identifikovať či už s červenou, alebo modrou zástavou. V tomto svete sa diskusia o podstate problému proste nenosí.
