Najprv nazrime do ešte dávnejšej minulosti na zasadnutie komunistického zhromaždenia, kde sa rokuje o pripravovanom zvyšovaní cien. Zúčastnení komunisti sa už nevedia dočkať, kým budú môcť svojim poddaným naložiť ďalší náklad. Predsedajúci teda vyzve prítomných súdruhov, aby sa hlásili podľa abecedy a aby pre zvýšenie navrhovali len tovar/službu, ktorej názov sa začína rovnakým písmenom, ako ich priezvisko.
Súdruh Androvič navrhuje zdražiť autá.
Súdruh Belák navrhuje zdražiť banány.
Súdruh Cílek navrhuje zdražiť citróny
......
V sále nie je možné prehliadnuť mladého zástupcu komunistického zväzu mládeže z Partizánskeho, ktorého meno sa začína na F a nemôže sa dočkať, kým bude môcť predniesť svoj návrh. Tá chvíľa práve prichádza:
Súdruhovia, ja navrhujem zdražiť Fšetko! Úplne Fšetko! Fšetko fšecičko!
Že komunisti nikdy ceny nezvyšovali? Že oni realizovali len preceňovanie? Že ich opatrenia boli presne naopak, v prospech občanov? Nuž áno, to nám hovoria dodnes. Dokonca nezávisle na tom, členom ktorej politickej strany je komunista, ktorý to hovorí. Ľavičiar či pravičiar, kresťan či ateista, nacionalista (Maďar či Slovák). Všetko jedno. Komunista zostane komunistom a politik politikom.
Je záver roka 2006, jedno euro sa predáva približne za 36 korún slovenských. Tovar T v obchode S na Slovensku stojí 3600 korún. Rovnaký tovar T v rakúskom obchode R stojí 100 euro.
V roku 2008 sa Slovensko pripravuje na zavedenie novej meny euro od 1.januára 2009. Vláda v médiách vypúšťa mediálny oheň a síru voči nenažraným obchodníkom, ktorých v súlade s vládnym princípom prezumpcie viny obviňuje z toho, že prechod na euro chcú využiť na zvýšenie cien. Vláda sľubuje občanom, že ceny v obchodoch bude sledovať, nebude váhať pristúpiť aj k razantným opatreniam na ochranu spotrebiteľa.
25.mája 2008 výťazí na Veľkej cene Monaka Formluly 1 Lewis Hamilton. Preteky ako divák sleduje aj slovenský minister financií. Myseľ mu občas preskočí aj ku pripravovanému prechodu na euro. So svojimi priateľmi, či obchodnými partnermi (?) na jachte v prístave sa možno bavili aj o tom, aký bude konverzný kurz. Ako minister za sociálno demokratickú stranu by chcel taký kurz, ktorý by bol v prospech slovenských obyvateľov. Večer si zo srandy štrgajú pohármi a pripíjajúci vždy povie nejaké číslo. Minister v dobrom rozmare pripíja na číslo: ????? (netuším, pretože predchádzajúce riadky v odstavci okrem prvej vety sú čistá fabulácia).
Je rozhodnuté, európske inštitúcie schválili slovenský návrh konverzného kurzu na úrovni 30,1260 koruny za jedno euro. Keby ste si konverzný kurz chceli vycucať z prsta, vyšlo by vám napríklad 30 korún za euro. Ale toto bolo vysoko odborné a ekonomickými dátami podložené rozhodnutie. Vidieť to aj z presnosti toho čísla. Je to na štyri desatinné miesta. Čoho dôležitosť dokladá to, že vláda pokutuje tých obchodníkov, ktorí majú vyvesený konverzný kurz len na 3 desatinné miesta: 30,126.
Je január roku 2009 a občania si porovnávajú svoje zápisky s poznačenými korunovými cenami so skutočnými euro cenami v obchodoch. Áno, vláda to dokázala. Tovar T, ktorý stál 3600 korún precenil obchodník v obchode S (istotne aj pod tlakom sociálnej vlády) správne: na euro cenovke sveti číslo 120 (euro).
Mierne zmätení sú len klienti Slovenskej sporiteľne, ktorí investovali do produktu Grand Vklad. Vkladali svoje peniaze do finančného produktu, ktorý bol masívne prezentovaný ako bezpečný termínovaný vklad ešte aj zabezpečený proti kuzrovému pohybu, pretože doba trvania vkladu zahŕňala aj prechod z koruny na euro. Výpočty, ktoré vychádzajú klientom z kalkulačky oznamujú cca 3 percentnú stratu z pôvodnej sumy, pričom ponúkaný bol naopak 5 percentný výnos.
To už skutočne nikto nič negarantuje? Ani vláda pomocou regulácie bankového sektora? Ani európska regulácia smernicou MiFID? Však tieto regulácie predsa zabezpečujú ochranu investora napríklad aj proti tomu, aby konzervatívnemu investorovi, ktorý si žiada konzervatívny vkladový produkt nebolo možné legálne predať (napríklad) menovú špekuláciu na kurzy mien, ktoré sú aj tak umelo manipulované všakovakými špekulantami, ktorí sa schádzajú niekde na golfe, či na jachte v Monaku.
Ale tak aspoň tých špekulantov v obchodoch udržala vláda na uzde. Náš tovar T, ktorý stojí po správnom a vládou temer vynútenom prerátaní v slovenskom obchode S 120 euro. Ale ako je možné, že ten istý tovar T, stojí v rakúskom obchode R len 105 euro? To bude nejaká akcia. Museli tam výrazne zlacňovať. Však pred dvoma rokmi stáli tie tovary v obchodoch S a R rovnako. Pri prechode na euro sa zásluhou vlády ceny nezvyšovali. A teraz takýto rozdiel?
Začiatkom roka sa do príhraničných oblastí Slovenska vkráda niečo, čoho existenciu popiera väčšina obyvateľov bez ohľadu na to, či sú veriaci, alebo ateisti. Prvé mesiace roku 2009 slovenské územie do cca 50 kilometrov od hraníc ovládla nenávidená Neviditeľná ruka trhu. Na cestách smerom do obchodov v zahraničí je zápcha, ako v piatok na výpadovkách z veľkých miest.
Slovenskí obchodníci, ktorých obchodné zručnosti sú na úrovni hokejových zručností hokejistov Somálska v panike reagujú. Vyzývajú občanov k nákupom v slovenských obchodoch, pokúšajú sa veľkými reklamnými kampaňami zahrať na osvedčenú národnú strunu ... Všetko je márne. Neviditeľná ruka trhu víťazí na celej čiare. Približne po pol roku slovenskí obchodníci priznávajú porážku a vracajú ceny späť na úroveň cien trhových. Akurát dodnes nepochopili, že to nebola jednorázová prehra. Nepochopili, že svojim "obchodníckym" prístupom spôsobili to, že Slováci okrem nižších cien v zahraničí masovo objavili aj to, že sa tam k nim v obchodoch správajú slušnejšie, že je tam nezriedka aj vyššia kvalita, či určite širší výber. Že niektorí zákazníci sa do slovenských obchodov nevrátia už nikdy.
A čo naše ministerstvo financií? Jeho odborné zložky hľadajú tie tajné cesty, kadiaľ unikajú peniaze, ktoré by oni chceli vybrať na DPH. Výsledok hľadania je komunistom naprieč celým politickým spektrom jasný: špekulanti, nezodpovední obchodníci; proste všetci nepriatelia nášho milovaného Slovenska, proti ktorým treba rázne zakročiť.
No a tým sa náš kruh uzatvára. Výsledkom sú nové regulácie, nové dane, nové povinnosti nielen pre podnikateľov (na základe prezumpcie viny). Nové obmedzenia tej neviditeľnej ruky trhu, ktorá sa s nimi pred štyrmi rokmi tak nepekne zahrala.
Do nového roku 2013 vám prajem, aby sa vám vplyv nových obmedzení (nielen ekonomickej) slobody, ktoré na nás uvalila naša sociálna vláda, podarilo eliminovať v čo najväčšej miere. Prajem vám, aby ste v roku 2013, alebo hoci aj neskôr; pretože nikdy nie je neskoro .... Aby ste pochopili, že neviditeľná ruka trhu hraje na vašej strane, vo váš prospech.
Do nového roku 2013 vám prajem Menej štátu a viac slobody.
