Zatiaľ všetky pokusy našej "ultrapravicovej" vlády postaviť aspoň vysoké školstvo na zdravé trhové základy stroskotali na prudkej protiofenzíve tých, ktorí by radi všetko "zadarmo", t.j. za peniaze druhých. Najmä na zdravom rozume nezávislé médiá typicky postavia pred kamery študentov vysokých škôl, ktorí so spoplatnením štúdia samozrejme nesúhlasia. Ja vždy márne čakám, kedy pred kamerou uvidím aj neúspešného uchádzača o vysokoškolské štúdium. Podmienky na prijatie na VŠ síce splnil, ale nebol prijatý kvôli nedostatku miesta, ktoré je spôsobené práve tým, že to "zadarmo" je dosť drahé a preto dostupné len vyvoleným. Určite je tiež celý nadšený, že môže svojim skoro-kolegom ich štúdium financovať platením daní zo svojho príjmu. A financuje ho aj vysokoškolákom, ktorí by si štúdium mohli zaplatiť, pretože sú na tom materiálne lepšie, ako napríklad onen neúspešný uchádzač. Nehovoriac už o tom, že VŠ vzdelanie je investícia (niečo, čo sa v budúcnosti vráti aj s úrokmi), ktorá nemá byť, a nikdy nebude dostupná a určená pre všetkých. Pretože niekto musí aj piecť chlieb, riadiť autobusy, pracovať v poľhohospodárstve, na stavbách, v reštauračných a hotelových službách, predávať v obchodoch ....... Za existujúceho stavu sa ale na návratnú investíciu pre štátom vyvolenú časť spoluobčanov musia skladať všetci.
Prečo nie je možné na VŠ prijať všetkých uchádzačov o štúdium, ktorí splnia podmienky a následne štúdium zo štátneho financovať takému počtu najchudobnejších, aký je teraz počet tých, pre ktorých je dostatok miesta (peňazí)? Ostatní by si štúdium financovali sami, alebo by neštudovali. Rozhodnutie by však mali v rukách a vo svojich schopnostiach sami, nerozhodoval by o nich úradník. Klasický argument, že školy nie sú nafukovacie, neobstojí. Či sú, alebo nie sú nafukovacie, by ukázalo len trhové prostredie, ktorému sa socialistickí plánovači počtu miest a prerozdeľovači cudzích zdrojov zúrivo bránia. Podobne ako návratnosť prípadnej investície tretieho mobilného operátora môže kvalifikovane posúdiť práve a len trh, resp. uchádzač o túto pozíciu a nie napríklad pán Gabriel Palacka.
Ešte okatejšie je to vidieť na situácii osemročných gymnázií. Osvietený štátny úradník určil počty žiakov, ktoré tam môžu študovať. Ostatní, aj keď vyhoveli nárokom a spravili skúšky, neboli prijatí pre nedostatok miesta. Akého miesta, pýtam sa? Veď predsa nedobrovoľne pokračujú v návšteve základnej školy. Tam nepotrebujú svoju triedu? Tam snáď nemajú svoju lavicu? Tam zrazu je pre nich dosť učiteľov, učebníc a učebných pomôcok? Prečo nie je možné rozdeliť budovy škôl medzi základné školy a gymnáziá podľa záujmu rodičov, resp. počtu detí, ktoré vyhovejú vopred daným požiadavkám? Prečo a akým právom to v rozpore so želaním detí a ich rodičov robí osvietený štátny úradník?
Ďalším "argumentom" v postupnosti predkladaných nezmyslov je to, že po odchode šikovných žiakov na gymnáziá výrazne klesne úroveň základných škôl. Tento "argument" aspoň priznáva, že na gymnáziá neprijatí šikovní žiaci musia zo zákona zvyšovať úroveň základných škôl. V článku 42 Ústavy SR sa píše: "Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon." Ktorú vetu si vybrať? Môže byť za právo na vzdelanie označené to, keď štátny úradník odmietne akceptovať želanie rodiča? Následne použije ďalšiu vetu na to, aby ho násilím donútil akceptovať, že jeho dieťa sa musí podieľať na zvýšení kvality základnej školy, ktorú ten istý úradník nedokáže zabezpečiť iným spôsobom.
Preto si týmto dovoľujem požiadať politikov, aby sa aktívnejšie snažili presadiť spoplatnenie minimálne vysokoškolského štúdia. Tiež dávam na zváženie zrušenie povinnosti návštevy ZŠ aspoň pre tie deti, ktoré z moci úradnej nemôžu navštevovať ten typ školy, ktorý je z vôle ich rodičov a z vôle ich vlastnej preferovaným typom vzdelávacej inštitúcie, kde by si svoje právo na vzdelanie chceli uplatniť. Samozrejme zrušenie povinnosti prispievať k zvyšovaniu úrovne základných škôl by malo doprevádzať aj odpustenie alikvótnej časti daňovej povinnosti, aby rodič mohol uplatiť právo na vzdelanie svojho dieťaťa iným spôsobom. Keď už teda nie je možné rovno previesť celé školstvo na systém slobodného trhu, ktorý jediný je spravodlivý a efektívny.
