Sarkozy a Hollande ako obraz priemerného Francúza. Obama ako ikona priemerného Američana. No a samozrejme, Ivan Gašparovič, ako úplne presný, neuveriteľne verný obraz toho, čo si predstavím pod pojmom "priemerný občan Slovenskej republiky".
Václav Klaus ako obraz priemerného občana ČR? Nie. Akokoľvek by som to bratom Čechom prial, akokoľvek som im tohto prezidenta závidel, s mojou predstavou o priemernom občanovi ich krajiny proste nesedel. Podobne Havel, ale tu som bol zasa rád, pretože to by som spriatelenému národu skutočne neprial. Takýto obraz si nezaslúžia.
Jedna zo zásadných výhrad Václava Klausa ku priamej voľbe prezidenta je tá, že prezidenta si nezvolia občania, ale zvolia ho médiá. To sme si žiaľ mysleli aj my na Slovensku. Že so silnou mediálnou pomocou sa do prezidentského paláca dostane Iveta Radičová. Ale nepodarilo sa.
Jasným favoritom českých médií bol zo začiatku Jan Fišer. Neskôr k nemu pribudol aj knieža Karel Schwarzenberg. A jeden z nich sa v druhom kole prezidentskej voľby pravdepodobne stretne s voľbou priemerného občana Českej republiky. Stávkové kancelárie majú jasno. Svojho priemerného klienta, občana ČR poznajú dobre.
Nie, že by som im to prial. Nie, že by som bol rád, keby mi môj tip vyšiel. Ale v demokracii to proste chodí presne takto. Každý národ si zaslúži presne takého prezidenta, ktorého si zvolí.
