Na úroky na obsluhu štátneho dlhu štát budúci rok utratí viac, ako miliardu euro. Na 4-člennú rodinu je to okolo tisícky. Len na úroky.
Samozrejme, toto všetko robí vláda pre naše dobro. Pre dobro občanov. Prečo nemôže vláda prestať zadlžovať budúce generácie hneď a teraz vysvetľuje priemiérka tak, že by sa to veľmi negatívne dotklo občanov. Presne v duchu ideológie sociálnej demokracie:
Akoby bol radový občan Grécka zodpovedný za svoje vlády, pravicové i ľavicové, ktoré plnia predvolebné sľuby aj za cenu katastrofálneho zadlženia; za skorumpovanosť úradníkov, ktorí sa obohacujú, tak ako u nás, na zmanipulovaných tendroch ...
Presne tak. Radikálny krok, ukončenie zvrhlej praxe zadlžovania budúcich generácií by pocítil občan tu a teraz. Pocítil by to volič terajších politikov. Musel by prijať dôsledky svojich predošlých volebných rozhodnutí. Kým dlhy, rastúce do astronomických výšok pocítia radikálne občania až (už?) o 15-20 rokov. A to budú dnešní politici už za vodou. Nahradia ich ďalší (dnes ich nazývame extrémisti), ktorí si budú získavať voličskú priazeň tým, že budú poukazovať na to, že „obyčajný občan" predsa za štátny bankrot nemôže.
Vládna demagógia nás samozrejme bude klamať pomocou HDP. Takže prezentovaný schodok štátneho rozpočtu vyzerá na prijateľných 4,9%. Tu si treba pripomenúť cieľ modrej vlády: znížiť schodok rozpočtu pod 3% HDP. V prepočte je to hrozivých minimálne 15% (príjmov rozpočtu) ročne. Ešte raz: cieľom modrej vlády nie je zastaviť zadlžovanie štátu. Len znížiť rýchlosť zadlžovania. A to v podmienkach rastu hospodárstva. To si ani radšej nepredstavujem, aké budú ich plány, keď sa ružovo maľovaný a očakávaný rast nedostaví.
Aby som nebol len negativistický: veľké pozitívum je určite v tom, že čím rýchlejšie zadlžovanie, tým skôr ponziho schéma prezývaná štátne hospodárenie dospeje do svojho konca. K resetu finančného systému. A také niečo stojí za to zažiť. Aspoň raz za život. Čo poviete?
