Suma peňazí, ktorú za prácu zamestnanca zaplatí zamestnávateľ sa označujemzdový náklad. Skúsme si vypočítať, koľko peňazí z tejto sumy môžepracovník skutočne vymeniť za tovary a služby, ktoré potrebujek svojmu životu.
Povedzme, že zamestnávateľ za prácu zamestnanca zaplatí 14 873,- Sk zamesiac. Z tejto sumy zamestnanec nikdy neuvidí:
výpalné nazvané „Nemocenské poistenie" - 154,- zaplatí zamestnávateľ a 154,- zamestnanec
výpalné nazvané „Starobné poistenie" - 1540,- zaplatí zamestnávateľ a 440,- zamestnanec
výpalné nazvané „Invalidné poistenie" - 330,- zaplatí zamestnávateľ a 330,- zamestnanec
výpalné nazvané „Poistenie v nezamestnanosti" - 28,- zaplatí zamestnávateľ
výpalné nazvané „Rezervný fond" - 523,- zaplatí zamestnávateľ
výpalné nazvané „Úrazové poistenie" - 88,- zaplatí zamestnávateľ
výpalné nazvané „Zdravotné poistenie" - 1100,- zaplatí zamestnávateľ a 440,- zamestnanec
výpalné nazvané "Daň z príjmu" - bude pre tohto zamestnanca len 296,-, aby to vyzeralo, že máme nízke dane
Z mzdového nákladu 14.873,- Sk, ktorý musí pracovník zamestnávateľoviodpracovať, dostane na svoj účet 9.230,- Sk, čo je 62%. Tomuto sa veľmi nesprávne hovorí "čistá mzda",pretože ani tieto peniaze nie je možné „čisto" vymeniť za tovary a služby.Každý nákup je podmienený zaplatením výpalného, nazvaného „DPH". Za 9.230,- Sksi môžeme kúpiť tovary a služby v skutočnej hodnote 7.756,- Sk, čo je skutočná čistá mzda, t.j.skutočná hodnota tovarov a služieb, ktoré si môže zamestnanec kúpiť zasvoju prácu, za ktorú mu zamestnávateľ zaplatil 14.873,- Sk. K zamestnancovisa teda dostane len cca 52% sumy, ktorúza jeho prácu zamestnávateľ zaplatí.
Slovenskí (a nielen slovenskí) zamestnanci sú skutočne vykorisťovaní.Akokoľvek som pravicovo orientovaný, vyberať výpalné (tzv. „poistné") od prvejkoruny príjmu zamestnanca, bez ponechania aspoň minimálej čiastky na základnépotreby bez „výpalného", to sa naozaj nedá nazvať inak, ako hnusnévykorisťovanie. Vykorisťovanie pracujúceho občana „jeho" štátom. So solidaritou, ktorej presadzovanie by som od biskupov očakával úplne samozrejme, to nemá spoločné vôbec nič. Starostlivýštát sa však takto nespráva ku každému občanovi. Najšikovnejšía najbohatší občania neplatia výpalné temer žiadne . Nie z vôle zamestnávateľov, alez vôle štátu, ktorý tento vykorisťovateľský systém prevádzkuje.
A to ešte nehovorím o „neviditeľnom" štátnom vykorisťovateľskomnástroji, finančnom systéme, pomocou ktorého sú prerozdeľované aj tieprostriedky, ktoré sa k chudákovi zamestnancovi cez všetky platby výpalnéhonakoniec dostanú.
Súdruhovia biskupi. Ako pre veriaceho človeka je pre mňa správanie cirkevnýchhodnostárov najväčším sklamaním, ktoré som zažil po roku 1989. Neverím, ženeviete počítať. Ale keď držať ruku vo vačku pracujúcich vedno so štátom je takpovznášajúce ...
Nie je nutné, ani zmysluplné " ... urobiť všetko, aby sme týmto ľuďom dali, čo potrebujú na dôstojný život. ... ", pretože niekomu dať bude znamenať iného (zväčša chudobnejšieho) obrať. Úplne postačí NEBRAŤ. Prerozdeľovanie od chudobných k bohatým zmeniť na prerozdeľovanie solidárne.
