Štát je entita, ktorá na danom území vykonáva legitímne (?) násilie na obyvateľoch daného územia. Štát je výpalník najvyššej inštancie. Bez schopnosti násilím si podrobiť obyvateľov daného územia štát prestáva existovať. A presne to sa práve deje na Ukrajine.
Kyjevským majdanistom sa podarilo formálne prevziať moc v štátnych inštitúciách. Formálne dostali pod kontrolu políciu a armádu, hlavné silové zložky, ktoré robia štát štátom. Že skutočnú moc nad celým územím Ukrajiny nikdy nemali sa ukázalo najprv na Kryme. Tamojšie policajné, vojenské a aj úradnícke zložky kyjevskej vláde vypovedali poslušnosť a prešli na stranu iného štátu. Mohli by sme dlho diskutovať, aký postoj reálne zastávali obyvatelia daného územia, ale z toho, že prechod pod správu iného štátu prešiel bez obetí a násilných stretov sa dá usudzovať, že im to skôr vyhovovalo, akoby im to vadilo. V budúcnosti to síce ešte môžu aj ľutovať, ale čo sa stalo, už sa neodstane.
Prístup centrálnej vlády voči východným a južným častiam Ukrajiny vyzerá, akoby réžiu mal tvorca známej dvojice Pat a Mat. Na danom území sa pohybujú záhadní zelení mužíčkovia, ktorí tam robia neplechu. Ak by dané územie bolo skutočne v pôsobnosti štátu Ukrajina, museli by proti nim zasiahnuť silové zložky. Nič také sa však nedeje a ani sa neudeje. Pravidelné vyhlasovanie protiteroristických akcií a ultimát je len veľmi slabý bluf centrálnej vlády.
Podobne je to s ochranou východnej hranice Ukrajiny. Ak by tamojšie silové zložky pohraničnej stráže boli skutočne pod velením centrálnej vlády, tí zelení mužíčkovia by sa sotva dostali dnu. Ak teda naozaj chodia na „výpomoc" zvonka. Centrálna vláda sa vyhráža, že západnú hranicu uzavrie, pretože vynútiť si vykonávanie skutočnej kontroly nedokáže.
Podobne sú zúfalé pokusy volať na pomoc medzinárodné jednotky (napríklad z OSN). Proti komu by asi tak zasahovali? Proti tým, čo proti nim nedokážu zasiahnuť ukrajinské silové zložky? Ako môžu cudzie jednotky zabezpečiť lojálnosť silových zložiek, ktoré novej vláde zjavne lojálne nie sú?
Kde sa stretnú dvaja právnici, tam sú hneď aspoň tri právne názory. A preto z medzinárodno právnych kruhov počúvame o porušovaní zásad medzinárodného práva. Ani to samozrejme nič nezmení na realite skutočnej definície štátu. Územie, na ktorom si nedokážu zjednať poriadok silové zložky štátu, toto územie danému štátu proste nepatrí. Nie je súčasťou toho štátu.
A čo občania? Však moc v štáte vraj pochádza od nich. Hovorili v demokratických rozprávkach. V realite sú však občania v prípade podobných udalostí, ako sa začali na kyjevskom majdane, na strane porazených. My si môžeme len želať, aby sa stret mocenských skupín o bývalé územia štátu Ukrajina zaobišiel bez veľkého krviprelievania. Stranu porazených poznáme. Otázka je, či výsledok nového štátneho usporiadania bývalých území Ukrajiny bude mať aj nejakého víťaza.
