Poznáte ich. Úplnou náhodou prepnú na niektorý z tých hnusných TV kanálov a ovládač sa im v tejto pozícii zasekne na tak dlhú dobu, že na základe (nedobrovoľného, samozrejme!) sledovania tej žumpy sú schopní napísať sociologickú štúdiu o morálnom úpadku spoločnosti. Alebo aspoň blog. Presnejšie viac blogov. Ovládač z Číny sa na tých žumpa kanáloch zasekáva pravidelne, šmejd jeden. Samozrejme, nič proti názoru na konkrétny film, seriál, či dokonca na ich divákov. Ja si tiež o obyčajnom dokumentárnom filme z geriatrie, ktorý zbiera (či ešte len bude?) ceny za „umelecký" film na smotánkovských predajných prehliadkach kurtizán a gigolov myslím svoje.
Samotné pohŕdanie, či znevažovanie väčšiny spoluobčanov, ktorí majú iný názor, ako správny „demokrat" sa síce mne osobne hnusí, ale stále je ešte v hraniciach slobody prejavu, ktoré mám ja osobne oveľa širšie, ako je bežné. Čo ma už desí je to, že „demokrati" odmietajú akceptovať, že demokracia skutočne funguje tak, ako funguje. A že ak by mala fungovať inak, že to už nebude demokracia.
Čo je však úplne mimo moju schopnosť pochopiť je to, že tí „demokrati" sú presvedčení, že tým spôsobom môžu dokonca vyhrať voľby, presvedčiť aj tých, ktorými otvorene pohŕdajú. Nuž, asi chýbali na tej podstatnej hodine dejepisu. A tak našim milým „demokratom" nezostáva nič iné, len naoko pokojne prijať porážku. Ktorá by sa určite nekonala, keby o prezidentovi hlasovalo zahraničie. Od ministra zahraničia, ktorého obviňovali z možného nadŕžania cudzine celkom pekné priznanie, že tie pochybnosti majú svoje rácio.
Viete si predstaviť, čo by sa stalo, keby sa v minulosti riaditeľ nejakej školy rozhodol zvesiť portrét stelesnenia samotnej Pravdy a Lásky, jeho najsvätejšej exlecencie VH zo steny v školských triedach podobne, ako dnes zvesujú portréty VK? Tú rituálnu mediálnu a „občiansku" popravu by so veru nikomu neprial.
Demokratická správa spoločnosti v dnešnej dobe, keď je miera prerozdeľovania porovnateľná do minulosti akurát so stavom vojny je celkom prirodzene hlavne o rozhodovaní o tom, od koho a komu sa bude prerozdeľovať. A je úplne prirodzené, že každý normálny človek bude hlasovať v súlade so svojimi záujmami, pretože nič také, ako verejný záujem neexistuje. Naši milí „demokrati" však budú úplne vážne presviedčať voličov svojich oponentov, že tí nevládnu v súlade s ich požiadavkami. Ale to je predsa úplne základný zákon demokracie: Či konanie zvolených zástupcov bolo v súlade s požiadavkami ich voličov nemôže určovať druhá strana, ale len a práve tí voliči. A tí sa rozhodujú relatívne konzistentne. A nielen na Slovensku.
Podstata problému našich „demokratov" je v tom, že proste nemajú čo ponúknuť. Rečičky, že oni budú kradnúť menej, už proste nezaberajú. Strašiak už nestraší tak, aby ich ovečky zoskupil do potrebného košiara.
No a tak sa našli inovátori, ktorí idú na vec principiálne. Keď nedokážu presvedčiť dostatočný počet voličov druhého tábora ani o tom, že ich pastier neplní ich priania a že náš pastier by ich určite ošklbal krajšie, prívetivejšie a podobne, tak začnú ovečky kádrovať a hodnotiť. Všeobecné volebné právo im už nevonia. Zrazu si už nie sme všetci rovní. Zrazu máme opäť rovných a rovnejších. Kým "my" sa rozhodujeme racionálne, "oni" sa rozhodujú pudovo.
Tak aby bolo jasné: mne je úplne jedno, či sa mi do môjho života bude montovať úradník, zvolený akadémiou vied, alebo úradník, zvolený osadenstvom krčmy 5. cenovej. Môj zásadný problém je v tom, že sa vôbec niekto opovažuje mi určovať, aké potraviny si môžem kupovať, akú hudbu môžem počúvať, s kým môžem zdieľať spoločnú spálňu, s kým uzatvorím slobodne pracovnú zmluvu a za akých podmienok. Z môjho pohľadu je to opačne. Čím „vedeckejšie", čím „lepšie odôvodnené" budú zásahy do jednoznačne mojich kompetencií, tým to bude horšie. Ja osobne preferujem jasné a otvorene deklarované násilie pred sofistikovaným a vedeckým odôvodnením obmedzenia mojich slobôd. Kedysi by mi vôbec nenapadlo, že z dôvodu ochrany slobody budem nútený takto defenzívne obhajovať všeobecné volebné právo, či až demokratúru ako takú.
