Ekonomická teória hovorí, že každý človek koná tak, aby maximalizoval svoje osobné blaho. Ekonomickí analytici merajú blaho spoločnosti pomocou hrubého domáceho produktu (HDP), ako súčtu v spoločnosti vytvorených hodnôt. Už tieto dve vety sú však v rozpore. Blaho spoločnosti je totiž súčtom osobných blahobytov, nemôže byť (len) súčtom nejakých hodnôt, ktoré boli kúpené/predané na trhu produktov a služieb. Toto prosím nie je anti_ekonomické tvrdenie. Práve naopak. Správny ekonóm to podľa mňa vidí presne tak. Ak je teda niekto členom klubu tých, ktorí nikdy nezbohatnú, je to len o tom, že práve on možno svoj blahobyt naozaj maximalizuje. Kým tí bohatí možno (pretože paušálne im nemôžeme uprieť snahu o blahobyt) skôr maximalizujú stav svojich bankových účtov.
Rád fotografujem. Digitálnym fotoaparátom, zrkadlovkou. Niektorí moji známi sa viac, ako o moje fotky, zaujímajú o ten fotoaparát. Hlavne o to, koľko má megapixelov (Mpix). Keď sa dozvedia hodnotu Mpix pre čip môjho fotoaparátu, žasnú: taký drahý foťák a tak málo Mpix !? To sa už ani nepokúšam vysvetliť im, že čím viac Mpix, tým je každý svetlocitlivý bod menší a tým je aj väčšia šanca na rôzne rušivé vplyvy (výsledkom ktorých je zväčša digitálny šum). A že na to, aby na každý bod dostali plnohodnotnú (optickú) informáciu by potrebovali, aby s vysokým rozlíšením dokázal na čip prenášať snímaný obraz hlavne objektív fotoaparátu. Že keď už na nejakej veľkosti záleží, tak je to fyzická veľkosť čipu. Pretože práve od veľkosti čipu závisí napríklad to, ako sa dá pracovať s hĺbkou ostrosti, čo je parameter, ktorý je častokrát zodpovedný za "peknú" fotku. Ale samozrejme fyzická veľkosť čipu je u "obyčajných" digifoťákov marketingovo dosť utajená informácia. A to už nehovorím o tom, že pixle na čipe vidia len jas, nie farbu. Svetlo na ne dopadá cez zeleno-zeleno-modro-červenú mriežku a za farebný výsledok je zodpovedný, čuduj sa svete, matematický algoritmus, ktorý fotku doslova vypočíta.
Fotoamatéri v dnešnej dobe svoje fotky vystavujú na webe. Na niektorých serveroch si fotky medzi sebou hodnotia, bodujú. Keďže sa dnes všetci kamsi náramne ponáhľame a na nič nemáme čas, necháme si rovno zobraziť fotky s najväčším počtom bodov. A potom samozrejme pridáme body tým najviac hodnoteným. Garantujem vám, že sú tam aj oveľa zaujímavejšie. Inde sa dajú zobraziť najlepšie podľa priemernej známky. To je isto objektívnejšie kritérium. Ale aj to je poznačené tým, že sa tam odráža aj obľúbenosť/popularita niektorých témat. Makro (taký pohľad môže sprostredkovať len fotografia), zvieratá všeobecne (jóóój, nemám čo dať do správ; dám zvieratká :)) a portrét (ľudia sú naozaj krásni).
Čo sa týka marketingových čísel, suverénne najviac ma vytočilo rozlíšenie LCD displeja notebooku. Potreboval som nejaký poriadny (notebook, ale ako som neskôr zistil, hlavne displej). Ale tam rozlišovačka začína pri 1400x1050, v horšom prípade 1600x1200. Áno, v horšom prípade. Pretože rozmer displeja je stále ten istý, len bodov je stále viac a viac a to znamená ....... že písmenká sú menšie a menšie a menšie. Softvérové zníženie rozlišovačky u LCD znamená veľkú stratu ostrosti. Čo to sa dá vyriešiť pomocou DPI-settings vo windows, ale to zasa nepodporujú niektoré programy. Dokonca sú také, ktoré sa pri takomto nastavení nedajú ani nainštalovať. Teraz programy zásadne hodnotím podľa toho, či umožňujú väčšiť nimi zobrazované písmenká. Firefox, Opera rulez. A tak ma marketing a honba sa maximálnym rozlíšením LCD monitora pravdepodobne pripravia o zrak :(.
Ak ste sa dočítali až sem, alebo zámerne hľadali časť o karme, tak magiku Tomášovho vzorca vidím nasledovne:
kmin(h)=sqrt(h) @ c=200*sqrt(h).
S číselkami sa hrám od malička a rád. Tomášovo "k" je číselko veľmi zaujímavé, tak už mu do neho toľko nerýpme, nesnažme sa ho stále modifikovať a vysvetľovať a nechajme číselko žiť vlastným životom. Nám všetkým pre radosť :) či zlosť :(. Tým som ja osobne tému karma vyčerpal.
Nemám rád zjednodušenia zaujímavých vzťahov, súvislostí, problémov ...... do jednorozmerného sveta jednotlivých čísel. Svet je preto tak zaujímavý a krásny, pretože sa nedá redukovať na súbor čísel a vzorcov. Rozmanitosť treba podľa mňa podporovať a nie za každú cenu hladať najkrajšiu fotku, najlepší článok, najsamsuper foťák či počítač. Preto nevidím nič zlé na tom, keď sa každý snaží skutočne a naozaj maximalizovať svoje blaho. Pretože za normálnych okolností bude na výpočet jeho "hodnoty" používať svoje individuálne, prirodzené preferencie. A príroda má rozmanitosť v programe.
