Leningradskí fyzici
Ako vysokoškolák (ešte za socializmu) som sa vybral na brigádu do Sovietskeho zväzu. Brigádoval som v Leningrade (dnes Petrohrad) a stavali sme novú električkovú trať. Bol som dosť protisovietsky orientovaný, ale aj tak som čo to pochopil. My sme pripravovali priestor pre uloženie koľají, ktoré tam potom na podvaly umiestnil nejaký stroj. Medzery medzi koľajnicami zvárali. Raz k nám pristúpil človek z ulice a začal sa pýtať, prečo sa robia tie zvary, veď teraz cez deň je dosť teplo, ale v noci príde zima, koľajnice sa o niečo zmenšia a zvary prasknú. Kolegovia komsomolci mu vynadali do durakov (=hlupákov) a že nie je dostatočne uvedomelý a že len provokuje. Tí komsomolci boli študenti fyziky a oproti nám oveľa väčší kockáči. Takže asi vedeli, čo a prečo hovoria.
Na druhý deň ráno sme prišli na miesto činu. Všetky zvary popraskané. Výsledok bol horší, ako keby sa nezváralo (ja dodnes nechápem, prečo to vôbec zvárali, veď dilatačné škáry sú tam snáď zámerne). Pointa je krutá. Kým ja som sa na brigádu vybral spoznať nenávidenú :-)) krajinu sovietov, leningradskí komsomolci si naozaj potrebovali cez prázdniny zarobiť peniaze. Jeden preto, aby mohol kúpiť mame práčku. Iní preto, aby mohli začať svoj vlastný život s milovaným dievčaťom. Ten človek z ulice mohol byť kľudne naozaj provokatér. Naviac medzi brigádnikmi sa pohybovali stranícke kádre, ktoré určovali výšku výplaty, takže "neposlušnosťou" by popreli hlavný význam svojej účasti na brigáde. A tak inak veľmi erudovaní fyzici museli zaprieť svoje vedomosti. Vtedy som sa na tom (a nielen na tom) smial ešte aspoň rok. Dnes už mi to také veselé nepripadá, aj keď mi je západná civilizácia (včetne americkej) o dosť bližšia, ako tá "sovietska".
Nórska červená
Nejakým zvlášnym riadením osudu som sa (už po revolúcii) ocitol na služobnej ceste s cieľom spoznať nórsky bankový systém. O bankovom systéme sme s miestnymi diskutovali v majestátnej budove s oknami na hlavnú ulicu v Osle. Zrazu na ulici registrujeme nejaký veľký ruch. Pozriem cez okno, obleje ma studený pot a podlomia sa mi kolená. Za zvukov internacionály dolu pochodujú masy s červenými zástavami. Náš hostiteľ, slovenský emigrant, s pobavením vysvetľuje. Je 1.máj. V Nórsku je červená (ľavica) populárna. Tí ľudia sú tu dobrovoľne a oslavujú sviatok práce. Bŕŕŕŕ
Nórsky socializmus má finančné zabezpečenie v ropných poliach v Severnom mori. Naviac prírodné podmienky sú dosť kruté. Už len keď vidím rodinné domy v lese (a to prosím v Osle, hlavnom meste), pochopím, že v zime sa bez spolupráce všetkých susedov nedostane domov (z domu) nikto. Nóri sú teda prírodnými podmienkami prinútení spolupracovať. A tak pravdepodobne veľmi nevadí, keď si spoluprácu aj nad rámec normálu dali do zákonov ako povinnosť. Zneužívať to tam asi nebude také ľahké. Ak sa nebudú usilovať naozaj všetci, môžu na to tiež všetci doplatiť. Aj keď ja socializmus naozaj nemusím, myslím, že dokážem pochopiť aj nórsku červenú.
Presvedčení Európania
Bol som na školení v Anglicku. Pestrá medzinárodná spoločnosť. Lektor Američan, jeden domáci Angličan, ja a dvaja Európania (takto som si ich zapamätal). Práve sa pripravuje zavedenie eura, ako zákonného platidla vo vybraných krajínách EÚ. Pýtam sa, v čom vidia výhody eura. Oni otvárajú peňaženky a vysvetľujú mi, ako bude super, že im cestovanie nebudú komplikovať peniaze, v každej krajine iné. Ja tiež vyťahujem peňaženku a z peňaženky medzinárodnú platobnú kartu. Nechápem, o akých komplikáciách to Európania hovoria. Mohol by som napísať aj tak, že sa mi zdali hodne vygumovaní euro propagandou. Ale ja to vidím skôr tak, že na jednu vec môžeme mať dva rôzne názory a predsa môžeme ísť spolu na pivo. Aj keď som stále presvedčený, že euro je viac politický, ako ekonomický koncept, a že proti jeho zavedeniu napríklad u nás sú dosť silné teoretické argumenty, už sa pomaly teším, kedy sa bude ako zákonné platidlo používať aj u nás.
Ale na tom školení mi predsa len bol bližší suchý humor Angličana. Americký lektor sa nám zdvôveril, že je v Európe prvý krát a že by sa chcel spýtať na nejaké reálie. Ako prvé ho zaujímal význam a fungovanie jednotlivých európskych inštitúcií. Proste načo tie inštitúcie máme. Dvaja Európania to asi zobrali ako provokáciu. Ale možno to len nevedeli fundovane vysvetliť. Angličan nasadil "poker face" a Američanovi odpovedal protiotázkou: "Ja som si práve myslel, že to nám vysvetlíš ty".
