O negatívach spotrebnej spoločnosti by som toho celkom kvalifikovane vedel napísať dosť. Za normálnych okolností však na zvýšenie svojej spotreby musíte zvýšiť aj svoju produkciu. Čo je však dostatočné silná bariéra pre to, aby ste konzumu prepadli úplne. Ale Rafaelovi sa túto bariéru podarilo veľmi úspešne minimalizovať. Konzumuje podobné množstvá tovarov a služieb ako napríklad bežný občan Slovenska a pritom produkovať musí len výnimočne („Keď som napríklad potreboval práčku, dostal som ju za deň umývania okien“).
Zábavným paradoxom Rafaelovej filozofie je to, že on tvrdí, že svojim životným štýlom oponuje konzumnému spôsobu života. Pričom ale reálne je konzumentom par excellence. Ako málokto iný dokazuje prednosti konzumného usporiadania súdobej spoločnosti. Vďaka mnohým skutočnostiam dnes nie je problém (pre Rafaela dokonca nie je nutné) produkovať, stačí sa primárne venovať konzumu. Bez obalu a na rovinu treba napísať, že tak dobré (z hľadiska životnej úrovne a miery konzumu) časy Európa nezažila.
Rafael ako málokto iný dokazuje prednosti ako-tak slobodného trhu, kde môžete za skutočné spotrebné statky vymeniť dokonca aj prezentáciu vlastného somráckeho životného štýlu. Na tomto mieste je veľmi potrebné zdôrazniť, že štát toto všetko sleduje a dnes už veľmi razantne a násilne reaguje. Vždy, keď otroci, poddaní, akokoľvek inak závislí zdvihli hlavu a použili svoje schopnosti proti vládnucej triede, táto buď zasiahne, alebo ju veľmi rýchlo nahradí iné vládnuce zoskupenie.
Napríklad v „slobodnej“ Amerike ozbrojené zložky nezasahujú len proti slobodnému obchodu s komoditami, na ktorých produkciu a predaj si vynucujú monopol, ale zasahujú aj proti životnému štýlu, akým sa snaží žiť Rafael v Nemecku. Je to celkom pochopiteľné, keďže monopol na sociálnu pomoc je významný prostriedok na ovládanie poddaných.
Zdravý rozum hovorí, že ak by každý (resp. veľmi veľa ľudí) chcel žiť somráckym spôsobom života tak, ako ho propaguje Rafael, nebude to fungovať, pretože bez „nadmernej“ produkcie by podobným typom hrozil návrat do pracovného procesu. Z druhej strany podobné aktivity ukazujú vnímavejším spoluobčanom, že existuje cesta vzájomnej spolupráce bez potreby platby výpalného z každej transakcie. Tiež to odkrýva skutočnú tvár "sociálneho štátu", ktorý (zo systémového pohľadu úplne logicky) nemá inú možnosť, ako proti slobodnej spolupráci tvrdo a násilne zasiahnuť.
Pod našim oknom JUDr. Zlodej, ktorého moji spoluobčania takto o týždeň dosadia ku válovu, práve nalieva (netuším čo) a rozdáva haraburdy svojim potenciálnym voličom. Ak ste si ešte tejto predvolebnej pohostinnosti neužili, netreba mať žiadne zábrany. Nerozdávajú zo svojho, ale z vášho. Oveľa viac by som považoval za vhodné zvážiť, či sa k tomu válovu dostanú aj pomocou vášho hlasu. Viem, oni sa k tomu válovu nakoniec aj tak nejaké prasiatka dostanú. Len či stojí za to im to svojim aktívnym konaním legitimizovať.
